Pre radového občana, ktorý si nevie na papieri spočítať čistú mzdu, ale aj pre tých vyspelejších môže byť prekvapením, keď v dennej tlačí sa dozvedá, že ruský rubeľ posilňuje, zatiaľ čo americký dolár klesá, keď sa americký rozpočet neustále zadlžuje a topí sa v nikdy nesplatiteľných dlhoch, zatiaľ čo ruský bežný účet platobnej bilancie vykazuje miliardový prebytok a takto by sme mohli pokračovať. Ako to vlastne je? Po prvých západných sankciách došlo z dôvodu zmrazenia ruských devíz v amerických bankách k prepadu rubľa ktorého kurz zachraňovala jeho centrálna banka zvýšením úrokov až na 20 percent. Stačil výnos ruského prezidenta o povinnosti odberateľov ruského plynu mať v korešpondenčnej banke devízový a rubľový účet a v priebehu nasledovných týždňov klesli úroky na terajších 11 percent, čo len svedčí, že rubeľ za predchádzajúce obdobie posilnil. Prečo je inflácia v Rusku vyššia ako v USA súvisí so sankciami, ktoré sú príčinou zvyšovania cien energií ale aj potravín, čo sa premieta do terajšej inflácie takmer 18 percent. Z tohto dôvodu nariadil ruský prezident zvýšiť dôchodky a minimálnu mzdu až o 10 percent.
Vymeniteľnosť ruského rubľa za zlato
V súvislosti s narastajúcou infláciou je teda zaujímavé. že ruská a napokon aj čínska centrálna banka úroky znižujú, zatiaľ čo Česka národná banka ich zvyšuje, americký Fed už začal so zvyšovaním a naša ECB sa ešte vraj len chystá zo zápornej depozitnej sadzby sa postupne vyštverať aspoň na nulu. Zapadné sankcie určite pomohli Rusku vylepšiť si rozpočtový deficit v objeme okolo 100 miliárd dolárov preto, že sa zvýšili ceny energetických surovín, s exportom ktorých nemá Rusko žiadne problémy, keď namiesto západu ich čoraz viac vyváža na východ a to aj so zľavou. V tejto súvislosti ale treba povedať, že presmerovanie znižuje objem obchodných transakcii v dolároch a zvyšuje sa ich objem v rubľoch a čínskej mene, čo podporuje výmenný kurz oboch národných mien. Rubeľ sa posilnil vymeniteľnosťou za zlato, čo dnes americký dolár nemá a rozdiel je aj v tom, že je krytý obrovskými zásobami surovín, zatiaľ čo americký dolár nemá v súčasnosti hodnotové aktívum ak teda nepočítame jeho dlhy. Inou otázkou však je, kto nahradí Rusko na starom kontinente v jeho doterajšej pozícii globálneho dodávateľa fosílnych palív, poľnohospodárskych surovín ako aj jadrového materiálu? V akom stave ostane Ukrajina po skončení vojny, keď jeho 10 miliónov migrujúcich občanov sa väčšina už späť nevráti? Na žiadnu z nich zatiaľ odpoveď nepoznáme, čo však vieme už dnes povedať, že nič nebude ako doteraz a či lepšie sa predpovedať neodvážime.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.