Švajčiarsko začína prehodnocovať svoju neutralitu

Ruská operácia na Ukrajine prinútila k výraznejšej reakcii aj neutrálne štáty, ktoré sa v konfliktoch spravidla držia bokom. Švédsko a Fínsko dokonca viedli k zásadnému prehodnoteniu ich doterajšej bezpečnostnej politiky a historickému kroku v podobe podania prihlášky do NATO. O možných zmenách v nezúčastnenom statuse sa teraz diskutuje aj v krajine, ktorá sa považuje za stelesnenie neutrality – Švajčiarsku. Na konci tamojšej debaty síce rozhodne nebude vstup do NATO, ale v hre by mohli byť potrebné spoločné vojenské cvičenia s Alianciou.
„Vzhľadom na násilné porušenie základných hodnôt, ktoré sú aj našimi hodnotami, neutrálny postoj v zásade neexistuje,“ vyhlásil švajčiarsky prezident Ignazio Cassis na májovom Svetovom ekonomickom fóre v Davose s odkazom na tohtoročnú eskaláciu konfliktu na Ukrajine.
AJ neutrálny štát musí podľa neho v takejto situácii zaujať stanovisko. „Preto stojí Švajčiarsko pri krajinách, ktoré tomuto útoku na základy demokracie nečinne neprihliadajú,“ pokračoval Cassis a tento prístup, ktorý Švajčiarsku podľa neho umožňuje zasadiť sa o posilnenie spoločných hodnôt, mierových snáh či stabilnej medzinárodnej bezpečnostnej architektúry, nazval kooperatívnou neutralitou.
Švajčiarsko sa pripojilo k väčšine sankcií, ktoré voči Rusku po začatí operácie na Ukrajine uvalila Európska únia, a tamojšie ministerstvo obrany teraz pripravuje analýzu možností krajiny v oblasti bezpečnosti. „V konečnom dôsledku by mohlo dôjsť k zmenám v spôsobe, akým sa neutralita interpretuje,“ ​​pripustila šéfka bezpečnostnej politiky v rezorte Paelvi Pulliová.

Aktivita Bernu hocikde vzbudzuje údiv. Švajčiarsku neutralitu čaká „najväčší test za dekády“ a Cassisova kooperatívna neutralita mnohých prekvapila. Denník Neue Zürcher Zeitung píše o skutočnej debate o neutralite a novom švajčiarskom stanovisku, podobne hovorí verejnoprávna stanica SRF o novej definícii neutrality.
Švajčiarska neutralita bola v rôznych etapách dejín rôzne zmluvne ukotvená, garantovaná a interpretovaná. Nezúčastnený status chránil konfesne, kultúrne a jazykovo rozmanité Švajčiarsko pred rozštiepením a rozpadom, pretože mu v dobách medzinárodného napätia či vzostupu národnostných hnutí v susedných štátoch umožňoval vyhnúť sa zaujatiu jasnej pozície v týchto konfliktoch, a tým aj prípadným problémom pozdĺž štiepnych línií vo vnútri vlastného štátu. 
Podľa švajčiarskej ústavy je zachovanie neutrality úlohou vlády a parlamentu. Neutralita nie je v zákonoch jasne vymedzená, čo umožňuje jej ohybnú interpretáciu a používanie ako flexibilného nástroja na udržanie nezávislosti, bezpečnosti a blaha krajiny. Švajčiarsko na základe konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch stanovuje, aký postoj zaujme.

Neutralita Švajčiarsku zakazuje účasť v ozbrojených medzištátnych konfliktoch – s výnimkou obrany v prípade napadnutia vlastného štátu – a to ako formou priameho zapojenia, tak podporou jednej zo strán v podobe dodávok zbraní či poskytnutia vlastného územia. Obmedzenie sa netýka diplomatických, ekonomických či humanitárnych záležitostí, v ktorých sa krajina môže angažovať podľa vlastného uváženia. Princíp neutrality nemožno aplikovať na vnútroštátne konflikty, konflikty medzi neštátnymi aktérmi či politické strety medzi dvoma štátmi.
S cieľom zaistenia vlastnej bezpečnosti môže Švajčiarsko spolupracovať s ďalšími krajinami, napríklad vo forme nákupu zbraní či výcviku, ale nesmie sa stať členom vojenskej aliancie, ktorá predpokladá vzájomnú obranu v prípade napadnutia, ako napríklad NATO. Neutralita nie je prekážkou zapojenia krajiny do mierových – nie bojových – misií autorizovaných Bezpečnostnou radou OSN či do pozorovateľských misií OBSE.
Švajčiarsko sa tak napríklad zúčastňuje programu NATO Partnerstvo pre mier, je členom OBSE a od roku 2002 aj OSN. Tento rok sa dokonca prvýkrát uchádza o pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady.
Už pred svojím vstupom do OSN sa pripojilo k niektorým sankciám, ktoré schválila Bezpečnostná rada, a vyslalo svojich vojakov do mierových misií OSN v Bosne a Hercegovine a Kosove. Participuje aj na niektorých misiách EÚ – mierovej misii EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine a na právnej misii EULEX v Kosove.
V roku 1999 sa zapojilo do sankcií EÚ voči Juhoslávii, ale odmietlo poskytnúť svoje územie na tranzit vojenskej misie NATO, rovnako ako na zásah v Iraku v roku 2003, pretože v oboch prípadoch chýbal mandát Bezpečnostnej rady OSN.

V reakcii na tohtoročnú eskaláciu Moskvy voči jej susedovi sa Švajčiarsko pripojilo k väčšine sankcií EÚ, ale zakazuje vývoz švajčiarskych zbraní z arzenálu iných krajín na Ukrajinu. V apríli odmietol dať Nemecku povolenie na dodávku munície do tankov Gepard a na začiatku júna zamietol aj Dánsku vývoz obrnencov Piranha.
Nemecko požiadalo Švajčiarsko o prehodnotenie postoja, švajčiarska vláda znovu uviedla, že reexport švajčiarskych zbraní z Nemecka a Dánska na Ukrajinu nie je podľa zákona možný. Nechce však brániť vývozu jednotlivých zbraňových dielov európskym zbrojárskym firmám, aj keď tieto súčasti sa môžu inštalovať do zbraní, ktoré by neskôr mohli skončiť na Ukrajine. Táto doterajšia prax je podľa vlády s neutralitou zlučiteľná.
Podľa švajčiarskych médií je však krajina kvôli striktnému zákazu reexportu zbraní domácej výroby čoraz viac pod tlakom a na tamojšej politickej scéne sa objavujú hlasy, že by Švajčiarsko mohlo za určitých podmienok európskym štátom vývoz švajčiarskych zbraní povoliť.
Neutralita predstavuje jeden zo stavebných kameňov modernej švajčiarskej štátnej a národnej identity, takže jej zásadná revízia neprichádza do úvahy. Napriek tomu sa však mnoho švajčiarskych politikov vyslovuje za užšiu spoluprácu s NATO, prípadne za umožnenie vývozu švajčiarskych zbraní na Ukrajinu, čo by vyžadovalo zmenu zákonov, predovšetkým zákona o vojnovom materiáli.

Práve užšia spolupráca s NATO vo forme pravidelných schôdzok vrcholných politických a armádnych predstaviteľov je jednou z možností, ktoré bude vo svojej pripravovanej správe analyzovať ministerstvo obrany, zvažujú sa dokonca spoločné armádne cvičenia. Naopak, plné členstvo Švajčiarska v NATO rezort zrejme neodporučí, uviedla šéfka jeho bezpečnostnej politiky Pulliová.
Do úvahy pripadá aj zmena v otázke vyzbrojovania. Povolením priamych dodávok bojujúcim krajinám by Švajčiarsko podľa Pulliovej zašlo príliš ďaleko, ale Švajčiarsko by možno mohlo poskytovať tretím krajinám náhradu za zbrane, ktoré dané štáty poslali na Ukrajinu. Švajčiarsko povolilo v tejto súvislosti odovzdávanie zbraní – nešlo o materiál švajčiarskej výroby, ale o zbrane európskych producentov, ktoré sú alebo boli vo vlastníctve Švajčiarska.
Švajčiarska vláda schválila žiadosť Nemecka o nakladanie s tankami typu Leopard 2A4, ktoré ich nemecký výrobca Rheinmetall odkúpil späť v rokoch 2010 a 2011. Ide o 42 tankov, ktoré Nemecko mieni odovzdať ako náhradu európskym krajinám, ktoré dodali zbrane Ukrajine. Švajčiarsko uviedlo, že išlo o rýdzo „technické“ rozhodnutie.
Vláda zároveň oznámila, že Švajčiarsko prenechá Spojenému kráľovstvu časť svojich dodávok švédskych protitankových rakiet NLAW. Londýn o to Švajčiarsko požiadal, pretože už skôr poskytol tento druh zbraní Ukrajine a potrebuje zvýšiť stavy vo svojich skladoch.
Švajčiarsko naopak odmietlo podobne odôvodnenú žiadosť Poľska o nákup nepoužívaných tankov Leopard zo švajčiarskych skladov s tým, že by na to bola potrebná zdĺhavá procedúra vrátane súhlasu parlamentu, čo by vylúčilo dodávku v zmysluplnom termíne.

Za umiernený posun v chápaní neutrality sa stavajú najmä strany politického stredu, konkrétne liberáli , ktorí sú treťou najsilnejšou parlamentnou stranou a majú väčšinu štyroch kresiel v sedemčlennej vláde, a kresťanskí demokrati zo strany Stred, ktorí majú vo vláde jedno kreslo.
Predseda liberálov Thierry Burkart podporuje väčšie výdavky na obranu a bližšiu spoluprácu s NATO, ale nie priame členstvo v Aliancii. Za užšie vzťahy s NATO bez vstupu do organizácie sa vyslovila aj ministerka obrany Viola Amherdová zo strany Stred.
Jej líder Gerhard Pfister zase kritizoval rozhodnutie nepovoliť Nemecku vývoz švajčiarskej munície na Ukrajinu. Švajčiarsko podľa neho malo dodávku schváliť, pretože ide o pomoc brániacej sa európskej demokratickej krajine. V tom sa zhoduje s Burkartom – obaja sa domnievajú, že by tretie krajiny mali mať povolenie dodávať zbrane švajčiarskej výroby na Ukrajinu. Napríklad prezident Cassis, ktorý je tiež liberálom, však dodávky tretím krajinám v rámci pomoci Ukrajine vylúčil.
Grünliberale, jedna z dvoch švajčiarskych zelených strán, ktoré sú zastúpené v parlamente – ale nie vo vláde, ako prvá vyzvala na odklon od neutrality a navrhuje umožniť dodávky zbraní demokratickým krajinám, ktoré sa stanú terčom útoku.

Debata o úpravách v nezúčastnenom statuse má aj významných odporcov. Tento mierne revizionistický trend kritizuje predovšetkým vplyvná pravicovo-populistická Švajčiarska ľudová strana, ktorá sa v terajších diskusiách pasuje na hlavného garanta tradičnej švajčiarskej neutrality. Táto strana teraz hrozí vyhlásením ústavnej iniciatívy (referenda), ktorá by trvalú a ozbrojenú neutralitu jednoznačne zakotvila vo švajčiarskej ústave. Definícia neutrality, ktorú by v zamýšľanom referende strana predložila na schválenie, by postavila mimo zákona aj sankcie.
Okrem populistickej najsilnejšej strany sa proti pokusom o zmenu súčasného nastavenia stavajú aj sociálni demokrati, ktorí sú druhou najsilnejšou parlamentnou silou, ale nie sú zastúpení vo vláde, a aj väčšia z oboch zelených strán Grüne Schweiz.

Ruská operácia na Ukrajine sa odrazila aj vo verejnej mienke. Už 56 % Švajčiarov sa vyslovilo za užšiu spoluprácu s NATO, kým v minulých rokoch to bolo v priemere 37 %. Vstup do Aliancie podporuje 33 % opýtaných, oproti 21 % v skoršom dlhodobom trende. Tesná nadpolovičná väčšina podporuje účasť Švajčiarska v platforme PESCO, čo je rámec pre užšiu spoluprácu členských krajín EÚ v oblasti obrany.
Pohodlná nadpolovičná väčšina sa domnieva, že pripojenie sa k sankciám neznamená porušenie neutrality. Prieskum ukázal, že 66 % Švajčiarov si myslí, že by ich krajina nemala dodávať na Ukrajinu zbrane.
Väčší príklon k NATO podporuje aj švajčiarska armáda. Stefan Holenstein, prezident zastrešujúcej organizácie armádnych zväzov, spomenul otázku možnej integrácie švajčiarskej vzdušnej obrany do systému NATO. „Bolo by to priblíženie sa k NATO, ale ešte nie pristúpenie. Trochu neformálne povedané: Flirt áno, manželstvo nie!“
Ministerstvo obrany by malo svoju analýzu bezpečnostných možností krajiny dokončiť do konca septembra, následne ju dostane na zváženie vláda a potom o nej bude diskutovať parlament. Z tamojšej debaty by potom mohlo byť jasnejšie, ako vážne to Švajčiarsko nielen so svojím vzťahom k NATO myslí.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.