Pred takmer 30 rokmi sa dohodli predstavitelia Európskeho hospodárskeho priestoru, že za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti svojich výrobkov či služieb, bude vytvorená menová únia so spoločnou menou. Podmienkou jej efektívneho fungovania je konvergencia zbližovania národných ekonomík, v rámci eurozóny, čo sa doteraz nepodarilo. Najväčším problémom naďalej ostáva nesúlad medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikami jednotlivých členských krajín eurozóny, čo sa zvlášť prejavuje dnes, keď „smiešne“ úrokové sadzby centrálnej banky vyhovujú najviac zadlženým južným štátom eurozóny, na druhej strane nevyhovujú trebárs Slovensku. Je to dôsledok rozdielnych ekonomických cyklov, ktoré v rámci eurozóny pokračujú. Ale keby len to. A tak namiesto očakávanej konvergencie sa naďalej stretávame skôr s divergenciou.
Rozdielne rozpočtové deficity
V rámci menovej únie bol schválený Pakt stability a rastu, ktorý stanovoval maximálne rozpočtové deficity verejných financií a verejného dlhu k HDP. Južné krídlo ich však neplnilo, začo nebolo nikdy sankcionované. Teraz keď sú rozdiely ešte vyššie sa navrhujú rozdielne rozpočtové deficity, čo sa teda nedá chápať ako konvergencia, ale skôr divergencia. Ako sa má postupne vyrovnávať životná úroveň, keď vieme aká je trebárs rozdielna dotačná politika v agrárnom sektore, aké sú rozdiely v minimálnej mzde, daňových a odvodových sadzbách v rámci fiškálnych politik štátov eurozóny, ktorých vyrovnanie sa nepodarí nikdy? Konsolidácia verejných financií nie je totiž dnes pre vrcholových európskych politikov na riešenie téma číslo jedna, ale embargá, ktoré začínajú čoraz viac poškodzovať európsku ekonomiku, čím sa ešte viac zvyšuje divergencia medzi členskými štátmi.
Riziko stagflácie ostáva otvorené
Spoločná mena euro nie je dnes na tom dobre z viacerých dôvodov, keďže okrem slabého ekonomického rastu eurozóny, vysokej inflácie je navyše aj nízko úročená, čoho dôsledkom je pokles jej hodnoty s rizikom, že klesnúť môže až na paritu amerického dolára. Na týchto negatívnych dôsledkoch sa určite podieľa aj menová politika ECB, ktorá napriek vysokej inflácii dosť váha so zvyšovaním úrokovej sadzby, aj keď posledné zasadnutie bankovej rady rozhodlo, že od júla prestane s kvantitatívnym uvoľňovaním. Z tohto pohľadu nebudeme ďaleko od pravdy keď povieme, že ECB svoju úlohu regulátora menovej politiky zvláda s problémami. Čo sa bude s menou diať, keď európska ekonomika vstúpi do procesu stagflácie, pod ktorou budeme rozumieť stagnovanie ekonomiky pri zvyšujúcom zdražovaní všetkého, čo je dnes už spomínaná inflácia, si nikto z nás nevie predstaviť. Zatiaľ nás ale skôr trápi inflácia, keďže nezamestnanosť je nízka a hospodársky rast je na Slovanku na úrovni 3 percent. S poklesom reálnej mzdy sa počíta z dôvodu, že miera inflácie už atakuje hranicu 13 percent a zatiaľ nevidno, že by mala v ďalších rokoch klesnúť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.