Vyššie úrokové sadzby centrálnych bánk neznížia infláciu, keď vlády budú pokračovať v rozšafnej fiškálnej politike tak, ako to vidíme dnes, keď sa bude pokračovať v západnej sankčnej politike voči Rusku a keď sa budú presadzovať projekty Green Deal, ktoré môžu rozvrátiť európsky rozpočet. V podstate ide o súčasné pôsobenie menového a komoditného zdražovania, čo je pre všetkých, ktorí na inflácii „zarobili“ dobrá správa. Kto z inflácie radosť nemá sú držitelia predovšetkým akciových titulov zahrnutých do svetových akciových indexov, ktoré za posledné obdobie klesli v rozpätí od 15 do 20 percent. Čo sa bude s infláciou diať, keď centrálne banky stiahnu programy sťahujúce likviditu z trhu, nemusíme veľa špekulovať. Stiahnuť peniaze z trhu bude znamenať pokles spotrebiteľského dopytu, ktorý môže s infláciou zakývať a keďže rast HDP bude nízky, počíta sa s nárastom aj oboch rozpočtových deficitných ukazovateľov k HDP, čo je predovšetkým pre medzinárodné finančné trhy správa, že keď si budeme chcieť požičať, zaplatia slovenskí daňoví poplatníci viac.
Dôvody poklesu na akciových trhoch
Na druhej strane Atlantiku už pochopili, že inflácia nie je dočasná ako sa to tvrdilo v ECB a že proti narastajúcej inflácii musia zakročiť čo najskôr a čo najvyšším zvyšovaním bázických indexov. Americká centrálna banka FED oficiálne oznámila uťahovanie menovej politiky a tak rast akcií už nebude závisieť od objemu vytlačených peňazí, ale od rastu americkej ekonomiky. Na starom kontinente je situácia na akciových trhoch iná z dôvodu, že ECB akosi nechce priznať, že inflácia nie je dočasná, ale z dôvodu narastajúcich cien energií trvalá. Navyše je sprevádzaná vojnovým konfliktom s neistým záverom, narušenými dodavateľsko-odberateľskými vzťahmi, ktoré si však vyžadujú odklon od doterajšej úrovne globalizácie, potravinovou krízou, ako aj očakávanými vyššími úrokovými sadzbami, ktoré ale nebudú kopírovať výšku úrokov v ostatných centrálnych bankách. Situácia bude v eurozóne iná aj preto, že nárast inflácie je spôsobený viac cenami energií a potravín na ktoré nemá ECB žiadne účinné páky na jej pokles. S ropou sa však obchoduje v dolároch, ktorého výmenný kurz sa voči euru, libre a jenu dosť výrazne posilnil. Keďže ide stále o svetovú rezervnú menu má jeho zmena vplyv na globálnu ekonomiku. Najväčší problém s posilnením dolára však bude v rozvojových chudobných štátoch, ktoré majú svoj dlh v tejto mene, ktorý nebudú vedieť splácať.Pozrime sa aká je situácia dnes v Srí Lanke, čo sa môže opakovať aj inde na svete. Riešením bude len rozpredaj ich štátneho majetku, vyššie dane a na konci hromadná migrácia, ktorú si neželá nikto z nás. Samozrejme, že silná americká mena nie je dobrá správa pre obchod v dolároch, ktorým sa bude zvyšovať americký obchodný deficit, na jeho konci môže byť uvalenie ciel, kvót a obchodných prekážok ,ktoré globálnej ekonomike nikdy nepomáhajú. Ako bude na rast výmenného kurzu dolára reagovať ECB nevieme, ale podľa všetkého jej nebude ostávať nič iné ako podporiť úrokmi euro, ktoré je dnes na rovnakej paritnej úrovni ako dolár, čo doteraz nikdy nebolo.