Dlhopis je cenný papier, ktorým vláda financuje deficitné štátne rozpočty ich emitovaním na medzinárodnom finančnom trhu. Ide o štátne dlhopisy, ktoré si nemôže kúpiť občan z dôvodu, že už nechce znižovať kúpnu silu usporených peňazí na bežných, sporiacich a termínovaných účtoch. Jednou z možnosti ako sa vyhnúť aj tejto „strate“ je investovať do korporatívnych dlhopisov ich emitentov čo sú predovšetkým banky, podniky či investičné spoločnosti. Existuje niekoľko druhov korporatívnych dlhopisov, ktoré ale negarantujú sľubovaný výnos, ale ponúkajú fixný úrok. Občana, ktorý chce svoje dočasne voľné peniaze investovať do dlhopisu, by malo vždy zaujímať do akého projektu sa jeho peniaze budú investovať, aký bude minimálny vklad, aké budú vstupné, výstupné a správcovské poplatky, na aké obdobie nebude mať občan k dispozícii svoje peniaze, čo v prípade že z nečakaných dôvodov ich bude potrebovať vrátiť, aký bude fixný čo teda znamená, nie garantovaný úrok a ako často sa bude vyplácať zdaňovaný výnos na bežný účet občana investora do korporatívneho dlhopisu.
Zabrániť fragmentácii ekonomiky
V poslednom období sa v súvislosti so zvýšením úrokovej sadzby ECB, ako aj s ukončením vykupovania štátnych dlhopisov najviac zadlžených štátov na juhu eurozóny hovorí o tom, či tieto štáty budú schopné splácať svoje dlhy pri vyšších výnosoch, keď pri nižších ich splácať nedokázali, alebo ich splácali len ďalšími pôžičkami. ECB tak predstavila nový nástroj menovej politiky, ktorým sa má predísť riziku rozpadu eurozóny a to z dôvodu očakávaného nárastu úrokových sadzieb ešte do konca tohto roku. Podľa predstavy šéfky ECB Christine Lagardeovej sa predovšetkým jedná o záchranu eura pred vysokou infláciou, ktorá musí byť súčasne záchranou menovej únie pred jej prípadným rozpadom, čo sa označuje ako riziko fragmentácie. Tento nástroj sa však veľmi podobá vyhláseniu bývalého prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý pre záchranu eura urobí všetko a ako to dopadlo vieme. Rada guvernérov ECB pomenovala nový nástroj v skratke TPI, ktorým sa má zabrániť aby výnosy štátnych dlhopisov členských štátov eurozóny sa od seba príliš nelíšili, čím sa má zabrániť rozdrobeniu a teda fragmentácii ekonomiky eurozóny. V praxi to bude znamenať, že ECB môže nakupovať aj po skončení kvantitatívneho uvoľňovania štátne dlhopisy niektorých štátov, čím sa stabilizuje rozpätie medzi ich úrokmi.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.