Zatiaľ sú to len dohady o koľko sa zvýšia ceny elektriny a tepla, väčšiny druhov potravín a úroky na hypotéky. Keď to bude ako sa povie čierne na bielom, dostane väčšina z nás strach. Tento určite obíde zamestnancov EÚ, ktorých tam zo Slovenska je šesťsto. Dôvod? V roku 2013 prijali poslanci európskeho parlamentu mzdový automat zvyšovania miezd podľa miery inflácie v Belgicku a Luxemburgu, čo sú štáty v ktorých majú sídla unijné inštitúcie. Tá dosahuje 9 percent a tak o toľko percent sa zvýšia poslanecké a napokon aj platy všetkým bruselským úradníkom do konca tohto roku. Koľko to bude robiť v tisícoch eur mesačne navyše, závisí od ich základného platu, ktorý nepoznáme. Darmo sa budú vyhovárať, že vtedy keď sa tento mechanizmus zvyšovania ich platov schvaľoval bola inflácie nízka, pretože tak ako nám prikázali z rôznych dôvodov v zime teplom viac šetriť, mohli si aj oni zvyšovanie svojich miezd zákonným spôsobom pozastaviť.
Nárast cien bytov a úrokov na hypotéky
Menej tepla v byte a kanceláriách v zimných mesiacoch napokon „prežijú“, horšie bude keď na hypotéku kúpený byt nielen že bude chladný, ale nebude ho čím splatiť, keďže sa o zdražovaní nových hypotekárnych úverov hovorí všeličo. Ešteže bola možnosť predĺžiť fixáciu úrokov na dlhšie obdobie, síce za vyšší úrok, ale nie za taký, ako sa predpokladá. Podľa názoru realitných maklérov sa budú úroky na nové hypotéky pohybovať na úrovni 3 percent, ale o toľko percent sa počíta aj s nárastom cien nových bytov v krajských mestách a v Bratislave. Podľa ich názoru treba zabudnúť na ich doterajší rast o pätinu, ako dôsledok u nás stále chýbajúcich viac ako 200 tisíc bytov. Naďalej sa počíta, že ceny nehnuteľností a úroky na hypotéky sa budú skôr pohybovať v opačnom garde čo znamená, že pri nízkych úrokoch budú ich ceny vyššie a opačne. Zatiaľ u nás na realitnom trhu nehrozí kríza hypoték čoho dôsledkom by bola dlhová kríza, ani terajšie realitné problémy v Číne, keď čínski dlžníci odmietli splácať hypotéky z dôvodu, že dokončenie ich bytov sa neúmerne predlžuje. Čo nás viac znepokojuje je ale tlak zo strany ECB, aby komerčné banky hodnotili svojich klientov viac podľa ekológie ich prevádzok a menej podľa ich schopnosti splácať úvery. Čo sa pod tým rozumie môžeme len špekulovať, predpokladáme ale, že sa tým nerozumie koľko stromov vysadí žiadateľ o úver…
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.