Západné sankcie voči Rusku ako „trest“ za vyvolanie konfliktu s Ukrajinou zatiaľ neprinášajú očakávaný výsledok, o čom svedčí, že Moskva neopúšťa obsadzované ukrajinské územie. Na sankcie vo finančnej oblasti reagovala Ruská centrálna banka zvýšením úrokových sadzieb a kontrolou kapitálu, na embargované dodávky uhlia a ropy ich presmerovaním do Číny, Indie a Turecka a takto by sme mohli pokračovať. S čím ruská ekonomika bude mať najväčšie problémy je odchod jej odborníkov smerom na západ, ako aj chýbajúce západné technológie a komponenty, ktoré Peking, alebo iné krajiny úplne nenahradia. Ruský trh neopustili všetky západné spoločnosti, pritom niektoré predali svoje aktíva domácim podnikateľom. Ak tieto tvorili až 40 percent ruského HDP, čoho dôsledkom sa prognózovalo, že prepad ruského HDP bude na úrovni 8 percent a tento medziročne v druhom štvrťroku je len na úrovni prijateľných 4 percent svedčí, že doterajšie západné sankcie asi neboli až tak účinné.
Zastropovaná cena plynu s otáznikmi
O tom, že sankcie voči Rusku nevymysleli v Bruseli, ale v krajine na druhej strane Atlantiku, ktorá sa hrdí aj najväčším počtom nositeľov Nobelových cien za ekonomiku, sú podľa doterajších dopadov likvidačné pre ekonomiku starého kontinentu, ktorý podľa názoru viacerých analytikov sa v zimných mesiacov môže dostať do recesie. Dôvodom môže byť nielen klesajúci kurz eura voči americkému doláru, ale skôr obava, koľko bude domácnosti platiť za kúrenie a svietenie a či vôbec bude dostatok elektrickej energie a plynu. Tak ako sa ceny akcií a nehnuteľností odtrhli od ekonomickej reality, tak to platí aj pre ceny plynu, ktoré sú dnes hlavnou príčinou inflácie. Či sa však podarí českej vláde dnes v pozícii predsedníckej krajiny v Rade Európy presvedčiť ostatné členské krajiny EÚ dohodnúť sa zastropovať ceny plynu, si musíme počkať. Dôvodom totiž môže byť, že niektoré členské štáty EÚ si už samy zastropovali ceny plynu a spoločné riešenie im nemusí vyhovovať. Vyzerá to tak, že skôr sa dohodnú na obmedzení vydávania víz pre občanov z Ruska, ako na spoločnom celoeurópskom zastropovaní cien plynu, ktorá tiež už nie je odrazom trhovej ponuky a dopytu, ale odrazom aj západných sankcií, ktorých negatívne dopady na ekonomiku starého kontinentu, si ale zaplatíme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.