Jesennej zimnej energetickej kríze sa väčšina z nás obáva nielen z dôvodu, či bude dosť na svietenie a kúrenie, ale aj z dôvodu, či bude dosť peňazí na účte v banke, alebo v peňaženke na zaplatenie. Doterajší európsky blahobyt je podľa všetkého na konci z dôvodu energetickej krízy, pričom v členských štátoch eurozóny aj z dôvodu poklesu výmenného kurzu eura voči doláru. Že sa spoločná mena narodila s vrodenou chybou sa vedelo od začiatku, ale že bude teraz jeho výmenný kurz nižší ako americký dolár, dorazilo väčšinu z nás. Politici už nesmelo avizujú o obetovaní sa, čo pre udržanie sociálneho zmieru nie je dobrá správa. Všetko začalo zelenou ekonomikou Európskej komisie, ktorej predstava o nahradení fosílnych zdrojov obnoviteľnými, by sa aj bez rusko-ukrajinského konfliktu nielen že nepodarilo, ale navyše by nás tento špás stál miliardy eur, ktoré nie sú v európskom rozpočte a preto by si ich Európska komisia musela na medzinárodných finančných trhoch požičať.
Inflácia a kurz eura eurozóne nepraje
Už sme zopár miliárd minuli na zatvorenie uholných revírov a odstavenie aj funkčných jadrových elektrárni, ktoré sa v prvom prípade budú aj otvárať a v druhom sa životnosť jadrových elektrárni bude predlžovať. Sem treba započítať aj náklady spojené s odstraňovaním sociálnych dôsledkov akými sú vyplatenie odstupného, rekvalifikačné kurzy a tiež nájdenie náhradného zamestnania. Našťastie sa to netýka Slovenska, ktoré s úspechom odrazilo niektorých západných mochoveckých krikľúňov, keď v najbližších dňoch uvedie do prevádzky jej tretí blok. Obavy z nedostatku energetických zdrojov a ich ceny sú opodstatnené, keďže treba počítať aj s chýbajúcimi produktmi ktoré sa z nich vyrábajú a sú súčasťou životných potrieb nielen domácností, ale aj výrobných vstupov v technologických procesoch. Vláda už pripravuje fiškálne opatrenia, ktorými sa budú kompenzovať výdavky domácnosti, či náklady firiem, ktoré výrazným spôsobom zvýšia aj deficit verejných financií, čo je pre nás všetkých zlá správa. Navyše nás postihla okrem narastajúcej inflácie, ktorá nás v podstate okráda o nadobudnutý majetok, aj pokles výmenného kurzu eura voči doláru. Že sa na inflácii dá zarobiť bez toho, že by sa viac pracovalo a ponúkalo lepšie služby vieme. A tak čakáme, či vláda v spolupráci s ostatnými členskými krajinami EÚ prijme zákonné opatrenia ktorými sa v prospech väčšiny nás ostatných podarí tieto nadmerné inflačné zisky prerozdeliť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.