Podľa Štatistického úradu porástla slovenská ekonomika v 2. štvrťroku o 1,8 percenta, čo je oproti predchádzajúcemu o takmer polovicu menej a keď poklesne aj v ďalšom, bude sa u nás skloňovať pojem recesia, čo nás veru neteší. Príčinou je predovšetkým pokles priemyslu o 4,1 percenta, ale aj spotreba domácnosti, ktorá sa na spomínanom raste podieľala najviac, sa začína znižovať. Dôvodom je, že rast miezd je v priemere nižší, ak sa vôbec okrem štátnej a verejnej správy niekde aj zvyšuje, ako nárast inflácie a tak sú v domácnosti v naplňovaní nákupných košíkov opatrnejšie. Podľa toho čo sa hovorí s blížiacou sa zimou, to veru nevyzerá lepšie a tak väčšina z nás čaká s akými cenami nás prekvapí vláda a dodávatelia energií so svojimi zálohovými platbami. Odhad Národnej banky Slovenska, že v ďalších rokoch sa HDP bude zvyšovať, neveríme, keďže doteraz nás „zavádzala“ o percentuálnom raste inflácie a jej príčinách, ktoré sa minuli skutočnosti. Čo však s určitosťou vieme, že ECB sa v septembri rozhodla zvýšiť úroky o 0,75 bázických bodov, čo v percentách predstavuje 1,2 percenta a vraj bude v ďalších mesiacoch ešte pokračovať.
ECB sprísnila menovú politiku s otáznikmi
Čo tento údaj pre domácnosti, zamestnávateľov, ale aj ostatných znamená? Nič viacej ani menej ako zdražovanie spotrebiteľských cien a ich úverov, čo by nás prekvapilo, keby sa zvýšili o menej percent aj vklady sporiteľov, na ktorých ECB nemyslí, ale Česká národná banka áno. Prečo sa rozhodla pre rast úrokov, keďže ešte vlani bola jej sadzba nula a mínus 0,5 percenta? Nie z dôvodu rastu inflácie, s ktorou terajšia úroková sadzba nepohne, keďže inflácia je komoditná, ale predovšetkým z dôvodu, aby euro nebolo výrazne slabšie v porovnaní s americkým dolárom, za ktorý sa uskutočňuje väčšina dovozov zo zahraničia. Ako na narastajúcu úrokovú sadzbu bude reagovať južné krídlo eurozóny nešpekulujeme, čo však vieme, že ich výnosy štátnych dlhopisov budú drahšie a teda budú aj väčšie problém so splácaním dlhov. Aby sa ostatným členským štátom eurozóny a teda aj nám nestalo, že aj po zavedení väčšinového hlasovania a teda zrušení národného veta, sme sa aj my nemuseli podieľať na ich splácaní. Dôvodom, prečo sa presadzuje tento pre menšie štáty EÚ absolútne nevyhovujúci spôsob fungovania únie, je vraj jej „neschopnosť“ konkurovať stále silnejšej Číne, Rusku či Indii, ktoré sa v rámci spoločenstva BRICS ukazuje ako konkurent nielen EÚ ale aj G7, či dokonca G20, ktoré dokonca počítajú s vlastným platobným systémom, ako aj vlastnou menou na pozícii budúcej svetovej rezervnej meny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.