Po viac ako 10 rokoch sprísňuje ECB svoju menovú politiku o 75 bázických bodov, čo v prepočítaní na úrok je 1,25 percenta. V prípade ale jednodňovej refinančnej operácie je to 1,5 percenta a jednodňovej sterilizačnej operácie je to 0,75 percenta, čo vraj v tomto roku nie sú konečné percentá. Čo chce výrazným zvýšením spomínaných úrokových sadzieb dosiahnuť nevieme, keďže doteraz pôvodnou úrokovou sadzbou infláciu neovplyvnila z dôvodu, že proti cenám energií, ktoré sa na inflácii najviac pričinili, sú jej nástroje „slepé a hluché“. Nechceme vedenie ECB podozrievať, že keď americká tak aj „ poslušne“ európska centrálna banka musí úrokové sadzby zvyšovať. Je totiž za tým potreba neznižovať výmenný kurz eura voči doláru z dôvodu že nakupovanie energetických surovín v amerických dolároch by sa tým dosť predražilo a teda by sa inflácia ešte zvyšovala.
Bankoví sporitelia naďalej bez povšimnutia
Ak by ale ECB mala skutočný záujem na znižovanie terajšej inflácie, tak by musela úroky zvyšovať minimálne o 2-3 percentá, čoho dôsledkom by však nehnuteľnosti klesli o niekoľko desiatok tisíc eur, možno aj o polovicu, taktiež akciové indexy, ceny energií a takto by sme mohli pokračovať. Potom by sa aktíva zreálnili s úrovňou terajšej ekonomiky a peniaze by sa stali opäť aj nositeľom hodnoty. Za tejto situácie neostáva predstaviteľom ECB nič iné len konštatovať, že pre pokles inflácie robia všetko, pod čím sa rozumie, že chcú aby klesla na úroveň 2 percent. Je však otázne, či úrokové sadzby už nemala zvyšovať skôr, keď inflácia bola spôsobená okrem menovej politiky aj fiškálnou politikou vlády, ktorá počas pandémie uvoľnila stovky miliónov eur na záchranu pracovných miest, ktoré neboli kryté tovarmi a službami z dôvodu opakovaných lockdownov. O tom, že ECB sa tak vyššími úrokmi snaží obmedziť dopyt sa nepochybuje, ale prečo to nerobí aj so zvyšovaním úrokov na vklady, aby klesol dopyt po tovaroch a službách, sa však nevieme dopátrať. Keďže tentokrát sa úroky zvýšili o výrazne viac ako sa počítalo, budeme zvedaví ako to ovplyvní úročenie hypotekárnych úverov, ako aj ceny bytov, ktoré sa neustále zvyšovali. Samozrejme sa tiež počíta so zdražením spotrebných úverov ako aj firemných a tiež nás bude zaujímať ako bude reagovať aj Národná banka Slovenska, pokiaľ ide o sprísňovanie podmienok poskytovania akýchkoľvek úverov. A napokon budeme sledovať, aký to bude mať vplyv na ekonomiku eurozóny, keďže všade sa skloňuje pre nás nechcený pojem recesia. Dúfajme, že nás nepostihne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.