Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že inflácia v eurozóne, ale napokon ani u nás, by sa mala pribrzdiť a to aj napriek tomu, že ECB výraznejším spôsobom zvýšila svoje základné úrokové sadzby. Tento ukazovateľ totiž ovplyvňujú faktory ktoré sa menovou politikou a jej nástrojmi nedajú utlmiť. Počíta sa však, že vyššie úroky znížia dopyt po ostatných tovaroch a službách, čo môže utlmiť rast inflácie, nie však hneď, ale po nejakom niekoľko mesačnom období. Či môžeme hovoriť, že euro pribrzdilo infláciu a úrokové sadzby v porovnaní s okolitými krajinami, ktoré euro nezaviedli, to zatiaľ tak vyzerá. V Česku sú totiž inflácia a úrokové sadzby o zopár percent vyššie, napriek tomu sa ani u nich nehovorí o recesii, alebo stagnácii ekonomiky. Čo však treba ECB vytýkať, čo napokon platí aj pre ostatné medzinárodné finančné inštitúcie, že doteraz nesprávne odhadli nielen vývoj inflácie, ale ani dôvody jej rastu, čo malo predovšetkým negatívny vplyv na investorov.
Vyššie úroky infláciu oslabujú
ECB má v porovnaní s ostatnými centrálnymi bankami veľkú nevýhodu aj v tom, že menová politika musí prihliadať nielen na mieru inflácie, ale aj na mieru zadlženosti, keďže každá desatina úrokov navyše nielenže infláciu nezníži, ale zvýšia sa výnosy emitovaných štátnych dlhopisov, čo predraží aj splácanie dlhov, čo pre tých najviac zadlžených býva obyčajne aj existenčným problémom. ECB si toto riziko uvedomuje a preto „vymyslela“ ďalší netrhový nástroj, ktorého mechanizmus fungovania sa pozná len všeobecne a boli by sme radi, keby sa nemusel nikdy použiť. O zvyšovaní úrokových sadzieb sa však medzi bankármi hovorí otvorene, že ich ECB do konca roka uskutoční, pritom ich sadzba bude predovšetkým závisieť od stavu ekonomiky a teda od toho, či nesmeruje do recesie, s čím sa v závere roka počíta. Každé vyššie úroky sú predovšetkým zlou správou pre hypotekárnych dlžníkov keďže sa hovorí o začínajúcom poklese cien nehnuteľností, predovšetkým mimo starý kontinent. Na druhej strane však treba povedať, že vyššie úroky prinášajú zhodnotenie eura voči ostatným svetovým obchodovateľným menám, čo je pre pokles inflácie vždy dobrá správa. Keďže naša ekonomika je závislá na dovoze komodít, je silnejšie euro vždy výhoda, na druhej strane to môže byť nevýhoda pre náš export. Ako ale bude ECB reagovať na posledné zvýšenie úrokovej sadzby americkej centrálnej banky si počkajme, pre poriadok si však pripomeňme, že pokiaľ v eurozóne je teraz 1,25%, tak v USA sa už dostali na 3.25% a do konca roka vraj bude možno až 4%, čo je pre výmenný kurz eura veľmi zlá správa.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.