Medzinárodný menový fond ústami výkonnej riaditeľky K. Georgievovej vyzýva kompetentných pokračovať v boji proti inflácii, na príčiny ktorej sa už vyjadrili aj niektorí nositelia Nobelových cien pre ekonomiku, na ktoré však kompetentní nereagujú. Kto sú kompetentní? Určite centrálne banky ako aj politici, ktorí v rámci fiškálnych právomocí „rozdávajú, zastropujú, dotujú, schvaľujú príspevky a pod.“, ako netrhové mechanizmy terajšieho nefungujúceho trhového mechanizmu. Výkonná riaditeľka MMF hovorí, že treba obnoviť cenovú stabilitu, s čím môžeme súhlasiť, len škoda, že nepovie ako na to. Nedávno tiež priznala, že terajšie zvyšovanie úrokových sadzieb určite priškrtí hospodársky rast a preto nepriamo vyzýva aby vlády v rámci svojich fiškálnych právomocí boli zdržanlivé pri míňaní peňazí, v opačnom prípade hrozí globálnej ekonomike dlhová pasca, na ktorej bude profitovať menšina z tých najbohatších.
Súvaha ECB napakovaná dlhopismi
Nedávno sme sa dozvedeli, že Nobelovu cenu za ekonomiku získala trojica Američanov za výskum úlohy bánk v ekonomike, v ktorom popísali detailne úlohu banky v minulých finančných krízach. Ako banky či centrálna banka prispeli k naštartovaniu globálnej ekonomiky vieme, keďže kvantitatívnym uvoľňovaním a nízkymi úrokovými sadzbami sa síce globálna ekonomika pozviechala, ale len za cenu obrovského zadlženia, ktorej negatívne dôsledky pociťujeme do dnešného dňa. Jeden z terajších nositeľov Nobelovej ceny totiž vychádzal z toho, že príčinou finančnej krízy bude nedostatok peňazí a tak sa peniaze tlačili a úroky znižovali, čo prispelo k rastu cien akciových indexov ako aj cien nehnuteľností, ktoré neodrážali reálny stav ekonomiky. Dnes centrálne banky postupujú opačne, keď prestali trhu dodávať peniaze a úroky zvýšili a v zvyšovaní vraj budú pokračovať. O tom, že minulá menová politika prispela k terajšiemu zdražovaniu svedčí súvaha ECB, keď od finančnej krízy v roku 2008 sa zdražilo až desaťnásobne, čo je napokon aj situácia v americkej centrálnej banke. O tom, že ich tlačením sa peniaze znehodnocovali sa nespochybňuje, z čoho majú najväčšiu radosť politici, ktorí za peniaze nás všetkých môžu realizovať predvolebné sľuby.
ECB kopíruje zámorskú menovú politiku
O tom, že centrálne banky nemajú rovnaký názor na riešenie terajšej krízy sa môžeme presvedčiť z ich rozdielneho prístupu, keď v Turecku sa centrálna banka rozhodla pri inflácii okolo 70% úrokové sadzby znížiť, zatiaľ čo v Anglicku sa so zvyšovaním úrokov spúšťa kvantitatívne uvoľňovanie a pokiaľ ide o menovú politiku ECB, tak tá sa prispôsobuje rozhodnutiam americkej centrálnej banke, čoho dôkazom nie je kopírovanie výšky úroku, ale následný dátum jeho zvyšovania z dôvodu, aby nedochádzalo k poklesu výmenného kurzu eura voči americkému doláru.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.