Inflácia je katastrofický makroekonomický ukazovateľ ktorý ale nezavinila príroda, ale „katastrofálne“ rozhodovanie centrálnych bankárov v tom, že ponechaním degradujúco nízkych úrokových sadzieb na dlho, degradovali jednu z najdôležitejších funkcií peňazí, ktorou je byť nositeľom hodnoty. Keďže trh nevedel reálne oceniť hodnotu peňazí, začali klesať úspory na účtoch v bankách domácností a firiem, ktoré boli navyše kryté ich konkrétnou prácou a tak sa začali nafukovať hodnoty nielen akciových indexov, ale aj ceny nehnuteľností, ktorých dôsledkom sú finančná nestabilita, ako aj príjmová nerovnosť, na konci ktorých môže byť neželané sociálne napätie a politická nestabilita.
Nobelovu cenu za ekonomiku poznáme
Keďže vysoká inflácia ja obyčajne jeden z dôvodov pre politické zmeny, z ktorých vládne politické strany majú „strach“, tak najprv sa hľadá chyba mimo ich funkčnú náplň ako je rusko-ukrajinský konflikt, covidová kríza v dodávateľských vzťahoch, čo síce je pravda, ale takmer nič sa nehovorí, že hlavnou príčinou je uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktorá trvala príliš dlho. V kontexte týchto záverov je prekvapením, že Nobelovú cenu za ekonomiku dostali práve laureáti z oblasti bankového sektora za to, že dokazovali aká je opodstatnená úloha bankového sektora v období ekonomickej nestability, s čím súvisí aj postavenie centrálnych bánk ako veriteľa poslednej inštancie v terajšej finančnej kríze.
Cenové stropy ostávajú veľká neznáma
S infláciou úzko súvisí terajšia energetická kríza, keďže ceny energií sú vraj príčinou terajšej vysokej inflácie, na ktorú centrálne banky reagujú opakovaným zvyšovaním úrokových sadzieb. Tieto určite neovplyvnia ich ceny, ale ceny ostatných produktov a služieb, na konci ktorých očakávame pokles dopytu a teda aj hospodársky pokles. Sem patrí dookola obmieľaná diskusia okolo cenových stropov, ktorých hlavnou úlohou je zmierniť ceny energií, bez ktorých sa nič nevyrobí ani neposkytne sa žiadna služba. Čo sa má vlastne zastropovať? Ruský fosílny plyn alebo americký bridlicový plyn u ich výrobcov, alebo ich predajcov ku konečnému spotrebiteľovi… nevieme. Čo však vieme, že terajšie produkty z neho, čo je predovšetkým elektrina, nie je cenovo pre domácnosti ale ani pre firmy udržateľná a tak vládni politici stále hľadajú nielen mechanizmus ako ceny znížiť, ale aj to, kto zaplatí rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou. Politici síce navrhujú, že oni si peniaze „vypýtajú“ formou zdanenia nadmerných ziskov od firiem ktoré dosiahli zisk nie ponukou kvalitnejších produktov, ale externými faktormi, ako sú v prípade bankového sektora zrušenie bankového odvodu, zvyšovanie ich bankových poplatkov, či rozpustenie objemu peňazí viazaných v opravných položkách. Čo sa však stane, keď sa voči bankovému sektoru uplatní tento netrhový nástroj, nebudeme špekulovať. Niektorí politici vyšli s nápadom kompenzovať vysoké ceny energií z doteraz nevyčerpaných euro fondov, ktoré sa majú investovať do regionálneho rozvoja našich obcí a miest a nie na kompenzáciu terajších cenových šokov. Aký sa napokon uplatní systém cenového stropu a či vôbec, sa necháme prekvapiť nielen od európskych, ale aj od našich vládnych predstaviteľov, pričom k dohode zatiaľ nedošlo.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.