Rozhovor s bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva financií Danou Meager, pre Zem&Vek jednoducho Danou s ťažkým priezviskom, juhoafrickým manželom, Fridou a Zinzi. Každý, kto ju nepozná, predpokladá, že hovorí o svojich dcérach. Sú to jazvečíky. V zásade je nenáročná, ale na seba aj iných má vysoké nároky, čo sa týka používania sedliackeho rozumu, analýzy v myslení a schopnosti samostatne sa rozhodovať. Čistá Panna. Rozplače ju nespravodlivosť páchaná na bezbranných, rozosmeje každý prejav hystérie. Životopis je dostupný na internete.
Svet sa mení. Všetko je inak. Dnes už nikto nič negarantuje. Chaos, panika, klamstvo a úpadok. Všetko však má svoje príčiny. Poďme ich spolu hľadať.
Úplne na začiatku musím povedať, že udalosti dnešných dní sa dali predpokladať už dlhšie a vôbec nič z toho, čo dnes zažívame, ma neprekvapuje. Nemyslím teraz konkrétne konflikt na Ukrajine, ale celkovo geopolitické posuny, boj o mocenský vplyv a snahu USA udržať si svoje postavenie hegemóna vo svete a s tým spojené aj ekonomické problémy na globálnej úrovni. Ak by som to, čo sa dnes deje, mala pomenovať jednou vetou, bez najmenších pochybností poviem, že sa končí éra hegemónie USA, končí dolár ako svetová rezervná mena, dokonca si myslím, že vznikne nový menový systém založený na reálnych svetových rezervách surovín, ktoré majú strategický význam pre globálne hospodárstvo ako obdoba zlatého štandardu. Začína sa nemilosrdný boj o vodu, pôdu a nerastné bohatstvo.
Takže drancovanie bude pokračovať?
Práve naopak. Vyspelé západné krajiny stavali svoj hospodársky rozmach a ekonomický rast na prístupe k lacným nerastným surovinám. Tie získavali hlavne z krajín Afriky, Blízkeho východu a Ruska vrátane krajín Spoločenstva nezávislých štátov (napr. Bieloruska, Kazachstanu), ale aj Ukrajiny a krajín tzv. východného bloku. Najmä Ruská federácia je známa tým, že má dostupnú v podstate celú Mendelejevovu tabuľku prvkov. Má teda všetko, čo potrebuje na svoju úplnú nezávislosť. Ropu, zemný plyn, uhlie, drevo, zlato, kvalitnú pôdu, vodu atď. Je teda energeticky a surovinovo sebestačná. Je to rozlohou najväčší štát sveta, a pritom nemá ani polovicu populácie Európskej únie, ktorú musí uživiť. Niet divu, že celé desaťročia leží v žalúdku iným mocnostiam, ktoré nemôžu Rusku v surovinovej sebestačnosti konkurovať. Je evidentné, že Rusko a s ním spriatelené krajiny už nemajú najmenšiu ochotu skákať tak, ako Západ píska. Začína sa éra protekcionizmu.
Ako to myslíš?
Každý si bude chrániť to svoje. A tento trend bude primárne silnieť tam, kde sa doteraz drancovalo. Kde Západ a jeho korporácie ťažili nerastné bohatstvo za bezkonkurenčne nízke ceny, ale následne ho predávali na svetových trhoch s neuveriteľnými ziskami, a v krajinách, ktoré im poskytli ekonomické zázemie na ich podnikanie, odvádzali smiešne dane a len veľmi slabo sa podieľali na rozvoji hostiteľských krajín. Nerastné suroviny, voda a pôda sú základom prežitia. Zároveň sa dá povedať, že sú to najsilnejšie zbrane. Kto ich má, z geopoliticky strategického hľadiska je predurčený na víťazstvo. Opäť tým nemám na mysli momentálne prebiehajúci konflikt na Ukrajine či celkovo akúkoľvek vojenskú operáciu. Mám na mysli ekonomické víťazstvo nad ekonomickou nestabilitou, rastom cien a infláciou, spotrebiteľskou stagnáciou atď. Energie a ostatné suroviny sú totiž vstupom do každého výrobného procesu. Neovplyvňujú len to, čo sa vyrobí, ale aj to, koľko to bude stáť. Preto nie je jedno, od koho bude Slovensko a EÚ odoberať plyn, elektrinu, ropu atď. – a či vôbec bude mať od koho a za čo energetické komodity kupovať. Najprv sme kričali, že z Ruska nechceme nič, ale keď sa nám Ukrajina odmenila zastavením tranzitu plynu a neskôr nám Rusko znížilo dodávky, Európa chytila paniku a ako malé deti sme začali kričať a obviňovať Rusko, že nedodržiava svoje záväzky. Celkom schizofrénia, nie?
Ale veď Rusi povedali, že budú plniť svoje záväzky na základe kontraktov.
Áno. Ruská federácia obratom po spustení špeciálnej vojenskej operácie vyhlásila, že na dodávkach plynu, ropy a ostatných zmluvných vývozných komoditách sa nič nemení, a teda Rusko bude dodávať v štandardnom režime. Vtedy si zrejme väčšina z nás vydýchla, pretože každý normálne uvažujúci človek si podľa mňa vyhodnotil, že sa nič nemení a všetko ostáva po starom. Máme teda záruku, že Rusko bude dodávať, my budeme odoberať za dohodnuté ceny a ekonomika EÚ nebude zásadne vystavená vonkajším šokom. Suma sumárum, potešili sme sa, že nezmrzneme, budeme mať teplú vodu, budeme svietiť, ceny sa nezvýšia a zachováme si svoj životný štandard.
Nevyšlo to.
Stalo sa to, že vlády mnohých krajín ignorovali tento verejný prísľub Moskvy a nastala panika. O paniku sa postarali aj burzy a výsledkom bol nezadržateľný nárast cien jednotlivých komodít. Začalo to ropou, pokračovalo zemným plynom, hliníkom atď. Ceny takmer všetkých komodít sa vyšplhali na historické maximá. K tomuto scenáru však absolútne nemuselo dôjsť. Svetoví lídri mali povinnosť utlmiť paniku na trhoch vyjadreniami snahy o diplomatické riešenie situácie, odhodlanie dosiahnuť mier na základe rokovaní s Moskvou a získanie ubezpečenia Moskvy k dodávkam surovín. Nič z toho neurobili. Namiesto toho sme počúvali takmer výhradne o vojne, o jej podpore, o víťazstve Ukrajiny… Len málokedy padlo slovo mier.
AUTOR: Erika Vincoureková
