Kazachstan, jeden z ruských susedov a bývalých sovietskych republík, otvára svoje brány pre širšiu vonkajšiu expanziu. Prezident Kassym-Jomart Tokajev si vzhľadom na svoju geografickú polohu a v kombinácii so súčasnými politickými reformami zameranými na transformáciu ekonomiky zo sovietskeho systému na modernizovanejší systém naplnený západnou kultúrou života zvolil multivektorovú politiku.
Reformy sa začali realizovať po zvolení Kassyma-Jomarta Tokajeva v júni 2019. Tokajev dôsledne presadzoval väčšiu otvorenosť a zlepšovanie nevyhnutných podmienok na prilákanie zahraničných podnikov a investorov, aby sa zapojili do rôznych ekonomických sektorov vrátane sektorov kultúry a vzdelávania.
„Verím, že vzhľadom na našu geopolitickú situáciu, vzhľadom na skutočnosť, že v našej ekonomike máme viac ako 500 miliárd dolárov, vzhľadom na to, že na našom trhu pôsobia globálne spoločnosti, musíme jednoducho presadzovať multivektorovú, ako sa teraz hovorí, zahraničnú politiky,“ povedal Tokajev v kontexte rastúcich konfrontácií, kontrakcií a vznikajúceho nového svetového poriadku.
Šesťdesiatdeväťročný Tokajev nastúpil do úradu v roku 2019 po tom, čo predchádzajúci prezident Kazachstanu počas protestov odstúpil. Po tom, čo Tokajev v januári prežil nepokoje vyvolané nárastom cien pohonných hmôt, predstavil reformy – vrátane ústavných zmien a zvýšenia minimálnej mzdy – a vyhlásil predčasné voľby.
Uprostred všeobecného dopytu po rozsiahlych zmenách nedávno urýchlil plány na zvýšenie množstva kazašskej ropy vyvážanej na západ cez Kaspické more a vyhýbal sa Rusku na sever. V súčasnosti sa vo veľkej miere spolieha na Caspian Pipeline Consortium (CPC), jeden z najväčších ropovodov na svete, ktorý vedie cez Rusko do čiernomorského prístavu Novorossijsk. Z celkového exportu 68 miliónov ton ročne cez ňu prejde 53 miliónov ton kazašskej ropy.
Okrem toho Tokajev koncom októbra uviedol, že orgány republiky plánujú v najbližších rokoch spustiť sieť pohraničných obchodných a ekonomických centier s Ruskom, Čínou a krajinami Strednej Ázie. Tokajev v septembri zdôraznil, že Kazachstan vynaloží maximálne úsilie na ďalší rozvoj spojeneckých vzťahov s Ruskom, večné strategické partnerstvo s Čínou a komplexnú spoluprácu s bratskými stredoázijskými štátmi.
Tokajev, ktorý za svoj hlavný cieľ vyhlásil vytvorenie spravodlivého Kazachstanu, zdôraznil, že kurz zahraničnej politiky musí smerovať aj k ochrane národných záujmov, posilňovaniu vzájomne výhodnej spolupráce so všetkými zainteresovanými štátmi, medzinárodnému mieru a bezpečnosti.
V snahe podeliť sa o čerstvé skúsenosti s budovaním národa prezident podľa prezidentskej tlačovej služby upozornil na dôležitosť kvalitnejšieho vzdelávania a implementácie najlepších globálnych postupov v domácich vysokoškolských inštitúciách na stretnutí so študentmi z Almaty a mladými výskumníkmi.
„Na môj príkaz sa zvyšuje akademická spolupráca s poprednými zahraničnými univerzitami. V Kazachstane sa čoskoro otvoria pobočky vysokých škôl z Veľkej Británie, Nemecka, Kanady, Holandska, Južnej Kórey a Spojených štátov amerických. Integrácia do globálneho vzdelávacieho priestoru posilní konkurencieschopnosť našich vysokých škôl a zvýši príťažlivosť kazašského vysokoškolského vzdelávania,“ citovala tlačová služba Tokajeva.
Je zaujímavé, že anglický jazyk si od rozpadu Sovietskeho zväzu získava na popularite medzi mladšou generáciou. Predpokladalo sa však, že obyvatelia Kazachstanu budú v budúcnosti hovoriť tromi jazykmi (kazašsky, rusky a anglicky). V rámci podpory multikultúrnej a priateľskej spoločnosti Kazachstan vážne zaradil príjazdový cestovný ruch medzi svoje prioritné oblasti, preto zaviedol bezvízový režim pre občanov 54 krajín vrátane Európskej únie a členských štátov OECD, USA, Japonsko, Mexiko, Austrália a Nový Zéland.
Už dávno pred vojnou Kazachstan odolával významným pákovým efektom, vrátane tlaku Moskvy v roku 2020 na jednotnú menu a spoločný parlament v rámci postsovietskej Eurázijskej hospodárskej únie ako súčasť päťročného strategického plánu.
Je potrebné poznamenať, že počas diskusií na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré sa konalo v júni, kde Tokajev zdieľal pódium s Putinom, výslovne povedal, že jeho vláda neuznala a neuzná Ruskom kontrolované regióny na východnej Ukrajine a že Kazachstan potvrdil nedotknuteľnosť medzinárodne uznávané hranice.
Kazašská vláda viditeľne verejne odmietla územné nároky ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, čím zhoršila vzťahy medzi bývalou sovietskou republikou a Moskvou. Rusko a Kazachstan zdieľajú najdlhšiu súvislú pozemnú hranicu na svete, čo v niektorých Kazachoch vyvoláva obavy o bezpečnosť krajiny s druhou najväčšou etnickou ruskou populáciou spomedzi bývalých sovietskych republík po Ukrajine.
Kazachstan má HDP 179,332 miliardy USD a ročnú mieru rastu 4,5 %. HDP Kazachstanu na obyvateľa predstavuje 9 686 dolárov. Vďaka zvýšenej úlohe v globálnom obchode a centrálnej pozícii na novej Hodvábnej ceste má krajina potenciál otvoriť svoje trhy miliardám ľudí. Okrem toho v roku 2015 vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie.
Podľa niektorých správ má Kazachstan bohaté zásoby nerastných surovín a fosílnych palív. Rozvoj ťažby ropy, zemného plynu a nerastných surovín prilákal väčšinu z viac ako 40 miliárd USD zahraničných investícií v Kazachstane od roku 1993 a predstavuje približne 57 % priemyselnej produkcie krajiny (alebo približne 13 % hrubého domáceho produktu).
Dňa 6. marca 2020 bola vyhlásená Koncepcia zahraničnej politiky Kazachstanu na roky 2020–2030. Dokument uvádza tieto hlavné body:
- Otvorená, predvídateľná a dôsledná zahraničná politika krajiny, ktorá je svojou povahou progresívna a udržiava si svoju vytrvalosť pokračovaním v kurze prvého prezidenta – krajiny na novom stupni rozvoja;
- Ochrana ľudských práv, rozvoj humanitárnej diplomacie a ochrana životného prostredia;
- Presadzovanie ekonomických záujmov krajiny na medzinárodnej scéne vrátane implementácie štátnej politiky na prilákanie investícií;
- Udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti;
- Rozvoj regionálnej a multilaterálnej diplomacie, ktorá zahŕňa predovšetkým posilňovanie vzájomne výhodných väzieb s kľúčovými partnermi – Ruskom, Čínou, USA, štátmi Strednej Ázie a krajinami EÚ, ako aj prostredníctvom multilaterálnych štruktúr
- Organizácia spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Šanghajská organizácia pre spoluprácu, Spoločenstvo nezávislých štátov a niekoľko ďalších.
Kazachstan je najväčšia vnútrozemská krajina na svete, ktorá sa nachádza v strednej Ázii a čiastočne vo východnej Európe. Nezávislosť vyhlásila 16. decembra 1991, čím sa stala poslednou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila politickú nezávislosť. Nursultan Nazarbajev sa stal prvým prezidentom krajiny. Záznamy ukazujú, že ho nahradil Kassym-Jomart Tokajev.
Bol poslednou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Kazachstan s približne 20 miliónmi obyvateľov prísne uznáva svoju politickú slobodu, národné záujmy a územnú suverenitu a je členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), euroázijskej Hospodárska únia (EÚ) a Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ).
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Kester Kenn KLOMEGAH, Global Research, The Geopolitics of Kazakhstan in an Emerging Multipolar World, 22 November 2022
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.