Medzi ďalších „požieračov“ verejných financií sú ciele EÚ dosiahnuť do roku 2050 zo starého kontinentu jeho uhlíkovo neutralitu, z ktorého budú mať najväčšiu radosť financujúce banky, ktoré už dostali aj „pokyn“ viac peňazí požičiavať do obnoviteľných zdrojov energií na konci ktorých vraj bude lacná energetická samostatnosť. Odborníci však upozorňujú, že síce môže byť veterno a slnečno bez čoho nebude možné energiu vyrobiť, ale či prenosová sústava zvládne aj jej distribúciu? EÚ vraj súhlasí s fiškálnou vládnou pomocou na zmiernenie negatívnych dôsledkov vyšších cien energií a potravín s upozornením na ich dočasnosť a adresnosť, čo ale predpokladá fiškálnu opatrnosť, v opačnom prípade ale hrozí riziko narastajúcej inflácie a teda aj narastajúcej zadlženosti. Podľa predstavy európskych politikov sa investície do zelenej ekonomiky chápu nie len ako odtrhnutie sa od ruských fosílnych palív, ale vraj od dovozu z ktoréhokoľvek kúta sveta, čo si väčšina z nás nevie predstaviť. V prípade, že sa terajšej koaličnej vláde nepodarí udržať očakávané parametre štátneho rozpočtu, hrozí rozpočtový deficit na úrovni viac ako 5 percent, ktorého pre financovanie emitovaním štátnych dlhopisov vraj bude výrazne drahšie ako posledný „výbuch“ výnosov zo štátnych dlhopisov, ktorý bol 4 %.
Štátny rozpočet predpokladá fiškálnu opatrnosť
Jednou z podmienok schválenia plánu obnovy bolo, že v štátnom rozpočte na strane výdaj budú zavedené výdavkové limity na všetko čo súvisí s nimi. Už mali byť zavedené dávno, predchádzajúce vlády ich ignorovali aj preto, že od vstupu do eurozóny sme nikdy nemali problém s plnením Paktu rastu a stability, ktorého obsahom boli konkrétne percenta deficitov verejných financií a verejného dlhu k HDP. Jedna z bývalých vládnych koaličných strán však „žalovala“ Európskej komisii, že v štátnom rozpočte na budúci rok sa a výdavkovými limitmi nepočíta, čo by mohlo byť dôvodom aby nám z tohto fondu pozastavili druhú žiadosť v objeme 815 miliónov eur. Dôvod prečo terajšia vláda s nimi nepočíta však je, že štátny rozpočet by na budúci rok nemohol financovať negatívne dopady zvýšených cien energii pre firmy a domácnosti, ktoré pôjdu do miliardy eur.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.