Ekonomika starého kontinentu je dnes negatívne poznačená celým radom nekončiacich problémov akými sú čínska politika nulovej tolerancie voči covidu, s ktorou sú spojené opakované lockdowny s následným dopadom na narušené dodavateľsko-odberateľské, narastajúca infláciu, ktorú sa zatiaľ neúspešne snažia pribrzdiť opakovane sa zvyšujúce úrokové sadzby ECB, ktoré skôr ženú európsku ekonomiku do hospodárskej recesie. Či práve ona by sa mohla stať dôvodom poklesu dopytu po energiách a potravinách a tak aj poklesu inflácie, si musíme počkať. Všetky spomínané problémy sú však príčinou narastajúcej zadlženosti, s ktorou majú problémy predovšetkým najviac zadlžené vlády, firmy a domácnosti.
Nemecko na okraji hospodárskej recesie
Nedávno nás zaskočila informácia od OECD, že z celkového objemu HDP, sa takmer 18 % minie na spotrebu energií, čo je dvojnásobne viac ako to bolo vlani, pri jeho klesajúcom objeme. Čo je dôvodom? Pokles objemu lacných ruských fosílnych palív a na druhej strane aj väčší objem spotreby skvapalneného plynu, ktorý je niekoľkonásobne drahší, nech sa aj dováža z kadiaľkoľvek na svete? Podľa všetkého má najväčšie problémy Nemecko, ktoré bolo doteraz zvyknuté na dovozy lacného ruského plynu a teraz musí nakupovať ten drahší, v čoho dôsledku sa najväčšia európska ekonomika nachádza na hranici hospodárskej recesie, čo je predovšetkým zlá správa pre slovenskú ekonomiku, ktorá je bytostne závislá na nemeckej prosperite. Nemecká vláda sa podľa všetkého spoliehala, že plynovod Nord Stream 2 bude uvedený do prevádzky, čo sa doteraz z politických dôvodov nestalo a preto predčasne v rámci európskeho zeleného projektu odstavila funkčné jadrové elektrárne a uholne revíry, z dôvodu ktorých sa ceny plynu ako aj produktov z nich predovšetkým tepla a elektrickej energie začali zvyšovať. Keďže sa ministri členských krajín únie zodpovední za energetiku nevedia dohodnúť na spoločnom mechanizme zmiernenia negatívnych dopadov cien energií pre domácnosti a firmy, Nemci sa rozhodli pre ich iný mechanizmus zastropovania cien, k čomu majú k dispozícií aj stabilizačný fond v objeme až 200 miliárd eur. V ich mechanizme je zakomponovaná aj požiadavka na znižovanie spotreby, na obmedzené vyplácanie dividend v prípade, že firma dostane finančnú úľavu nad 2 milióny eur, pričom sa počíta s preplácaním decembrových zálohových faktúr a takto by sme mohli pokračovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.