Minské dohody – dokumenty, ktoré mali dosiahnuť prímerie medzi bojujúcim stranami na Ukrajine a vytvoriť tak východiskové podmienky pre ďalšie rokovania a mierové riešenie konfliktu. Prvá minská dohoda bola podpísaná 5. septembra 2014 v Minsku pod patronátom OBSE. Dohodu podpísali zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Donecka a Luhanska. Potom, čo dohoda nepriniesla očakávané výsledky sa uskutočnili ďalšie rokovania zainteresovaných strán a 12. februára 2015 bola podpísaná nová dohoda, označovaná ako Minsk II.
Prvá Minská dohoda: Minsk I-cz
Druhá Minská dohoda: Minsk II-sk
Minský mierový plán stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré ako už dnes vieme, sa nikdy neuplatnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr vyhlásil, že dohody nebude plniť. V dôsledku toho Putin nariadil 24. februára 2022 Špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre magazín Zeit povedala, že minský protokol, ktorého garantami plnenia boli Nemecko a Francúzsko, bol „pokusom dať Ukrajine čas“, ktorý by použila na to, aby sa „stala silnejšou“, ako sa teraz ukazuje na bojisku. Merkelová v rozhovore uviedla, že Rusko v roku 2015 „mohlo ľahko prevalcovať“ ukrajinské jednotky a dodala, že pochybuje, že „krajiny NATO mohli vtedy urobiť toľko ako môžu teraz“.
Merkelovej opis dohôd sa zhoduje s tým, ktorý urobil bývalý ukrajinský prezident Porošenko, počas ktorého boli podpísané. Ten vyhlásil, že mierová dohoda bola lesťou – predstieraným konaním na oklamanie Ruska, aby mala jeho vláda čas na vojenskú posilu. To isté povedal západnému publiku v júni tohto roku.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o Ukrajine. „Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky,“ povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek. „Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne,“ povedal Putin. „Áno, samozrejme, boli na strane Ukrajiny. Podporili ste ju. Ale nadobudol som dojem, že vedenie SRN sa vždy úprimne snažilo o dohodu na základe dohodnutých princípov, ktoré boli dosiahnuté aj v rámci procesu Minsk,“ povedal Putin. Šéf Kremľa dodal, že bol vždy otvorený rokovaniam a opakovane to zdôrazňoval. Po vyjadreniach Merkelovej ho však zaujímalo, s kým to má vôbec do činenia.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovova na svojom telegramovom kanáli napísala: „Toto je priznanie, ktoré bolo po prvýkrát urobené tak jasne. Áno, kyjevský režim opakovane povedal, že nebude realizovať dohody z Minska. Ale Západ – krajiny a ich vodcovia priamo zapojení do formátu to nikdy nepovedali tak jasne“.
Na štvrtkovej tlačovej konferencii svoje vyjadrenia ďalej rozviedla. Tlačová agentúra Tass, ktorá píše o „priznaní“ v súvislosti s rozhovorom s Merkelovou, cituje: „Oni [západní predstavitelia] už v roku 2015, keď viedli hodiny rozhovorov vedeli, že dohodu nikdy neuplatnia a režim v Kyjeve napumpujú zbraňami. Nemali s nikým zľutovanie. Ženy, deti, civilisti Donbasu a Ukrajiny všeobecne. Potrebovali konflikt a pripravovali sa naň už v roku 2015.“
Zacharovova tiež povedala, že Merkelovej slová „hovoria o hroznom podvode, ako „modus operandi Západu“. Machinácie, manipulácie, všetky predstaviteľné deformácie pravdy, práva a spravodlivosti.“
Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin žiada odškodnenie od Nemecka a Francúzska pre obyvateľov Donbasu. „Po priznaní Angely Merkelovej nesú Berlín a Paríž morálnu a materiálnu zodpovednosť za to, čo sa deje na Ukrajine. Obyvateľom Donbasu budú musieť zaplatiť odškodné za osem rokov genocídy a škôd. Ale toto je len začiatok.“
Srbský prezident Vučić považuje Merkelovej slová o „Minsku“ za signál nedôvery.„Stali sa signálom pre Srbsko, že im nemožno dôverovať,“ povedal prezident Vučić. Vyhlásenie bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že dohody z Minska boli uzavreté s cieľom „poskytnúť Ukrajine čas“, radikálne mení postoj k situácii okolo Ukrajiny, ktorá sa vyvíja od roku 2014. Srbský prezident zdôraznil, že si veľmi váži Merkelovú, no jej vyhlásenie bolo „takmer neuveriteľné“.
Po takýchto vyhláseniach nemôžeme o akýchkoľvek ďalších dohodách s Ukrajinou rátať, pretože teraz je už každému jasné, že Ukrajina môže veľmi ľahko opäť klamať za veľkorysej podpory Západu. Zároveň sa však Rusko stále viac spája s obrazom mierotvorcu, ktorý chcel úprimne mier už v roku 2014 a chce ho aj teraz. Ale namiesto toho je mu naopak priraďovaný obraz teroristického štátu a vojnového štváča.
Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu 24. februára s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať minské protokoly, podľa ktorých by regióny Doneck a Luhansk dostali v rámci ukrajinského štátu osobitný štatút. Rusko požadovalo, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá sa nikdy nepripojí k žiadnemu západnému vojenskému bloku. Kremeľ neskôr uznal republiky Donbasu za nezávislé štáty, ktoré hlasovali za pripojenie k Rusku spolu s regiónmi Cherson a Záporožie.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
1. Azerbaycan24: Merkel Acknowledges that 2014 Minsk Accord Was a Deception, Global Research, 9 December 2022
2. Lukas Rogalla: „Unerwartet“: Kreml-Chef Putin sieht „enttäuschende“ Merkel-Aussagen zum Minsker Abkommen, Merkur.de, 10, December 2022
3. Mepoforum.sk, dokumenty – Minské dohody
4. Putina sklamali vyjadrenia Merkelovej o Ukrajine. Tvrdí, že očakával úprimnosť, ta3, 10 December 2022
5. Володин потребовал от Франции и Германии выплатить компенсации Донбассу, rbc.ru, 10 December 2022
6. Вучич счел слова Меркель о «Минске» сигналом для недоверия, rbc.ru, 10 December 2022
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.