Terajšie hospodárske problémy starého kontinentu začali coronavírusovou pandémiou, v rámci ktorej sa počas opakovaným lockdownov obmedzovalo poskytovanie predovšetkým služieb obyvateľstvu. Keďže hrozilo zvyšovanie nezamestnanosti, vláda sa rozhodla príspevkami podľa vopred stanovených kritérií poskytnúť peniaze fyzickým a právnickým osobám na udržanie ich zamestnanosti. Takto poskytnuté peniaze však nebolo načo minúť a tak sa kumulovali na bežných účtoch domácností v objeme takmer 50 miliárd eur. Keď došlo k uvoľneniu zatvorenej ekonomiky, začali sa peniaze vo veľkých objemoch míňať, čo bola prvá príčina naštartovania inflácie u nás. Na rast inflácie ECB reagovala najprv výhovorkami, že dôvodom sú dodávateľské a odberateľské problémy v juhovýchodnej Ázie, neskôr ale musela priznať chybu a dvakrát dosť výrazne zvýšila svoje úrokové sadzby. Na ich nárast reagovali komerčné banky zvyšovaním úrokových sadzieb na úvery, ale len niektorá z nich zvyšovala úroky aj na vklady. V tejto súvislosti si kladieme oprávnenú otázku prečo ECB v rámci svojej kompetencie nenašla spôsob ako „donútiť“ komerčné banky zvýšiť úrokové sadzby na vklady tak, aby domácnosti viac šetrili, čím by došlo k poklesu dopytu a tým aj k poklesu inflácie? Zvyšovaním úrokov na úvery sa z rozdielu výšky percenta úrokov z úverov a percenta úrokov z vkladov zvyšuje bankový zisk a preto sa ani nečudujme, že vláda počíta so zavedením bankového odvodu, z ktorého sa budú financovať fiškálne kompenzácie zvýšených cien energií všetkých.
Inflácia začína bezdôvodne spomaľovať
Na prekvapenie viacerých, inflácia v eurozóne začína spomaľovať, naďalej však päťnásobne prekračuje inflačný cieľ ECB. V rámci eurozóny sú však rozdiely v jej percentách trebárs v Španielsku, pobaltských štátoch a u nás z viacerých dôvodov. Prvým je však nesúlad medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a fiškálnymi politikmi členských štátov únie, ďalšími sú to rozdiely v energetickej závislosti na dovoze lacných ruských fosílnych palív ktoré boli nahradené inými z rôznych častí sveta za vyššie ceny. Ako bude ECB pokračovať v pritvrdzovaní úrokovej politiky bude závisieť od dvoch faktorov a síce od „rozšafnenosti“ fiškálnej politiky národných vlády, ktoré dnes vrátane našej prekračujú výrazne hranice rozpočtovej zodpovednosti a tiež od menovej politiky amerického Federálneho rezervného systému ktorý opatrne hovorí o spomalení doterajšej agresívnej úrokovej politiky. Na každé zvyšovanie amerických úrokových sadzieb musí ECB reagovať zvýšením tiež, aby neoslabila výmenný kurz eura voči doláru s negatívnym dopadom na európsky zahraničný obchod a napokon aj preto, aby sa stlmil americký vývoz inflácie na európsky kontinent. Ako to napokon dopadne si počkajme keďže vieme, že o úrokových sadzbách na druhej strane Atlantiku budeme vedieť o jeden deň skôr ako o nich rozhodne Banková rada ECB.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.