Investori do cenných papierov netrpezlivo čakali na dátum 14. decembra, kedy predseda americkej centrálnej banky Jay Powell oznámil, že naďalej sa úrokové sadzby budú zvyšovať, ale pomalším tempom. Akciový index reagoval posilnením a tiež klesli výnosy z emitovania štátnych dlhopisov, čo určite potešilo správcov verejných financií. Samozrejme, že na zmiernenú menovú politiku Fedu reagovala aj ECB, ktorá tiež pribrzdila vo zvyšovaní svojej úrokovej sadzby, čoby mohlo pomôcť avizovanej globálnej recesie. S poklesom inflácie sa teda počíta aj keď môžu byť problémy s fiškálnymi stimulmi národných vlád, ktoré pod hlavičkou „pomoci či záchrany“ dosť neadresne ponúkajú účastníkov peniaze, ktoré podľa všetkého budú skôr, alebo neskôr príčinou pokračujúcej inflácie. Vo všeobecnosti vidíme, že už nastala stabilita v dopravných reťazcoch, ceny energií už nevykazujú veľké výkyvy a z dôvodu vyšších úrokových sadzieb začína ekonomika pociťovať pokles dopytu po spotrebiteľských predmetov, čoho dôkazom je aj pokles maloobchodných tržieb u nás za mesiac október.
Spotrebiteľský dopyt podporí rast HDP
Pokles cien energií a potravín, ktoré sa najviac premietali do narastajúcej inflácii, bude teda znamenať, že viac peňazí z očakávaných vyšších miezd zostane peňaženke alebo na účte a tak si budú domácnosti klásť otázku do čoho peniaze investovať? Budú komerčné banky zvyšovať úroky na vklady, nebudú chodiť negatívne správy z investovania na digitálnych mien, budú sa akcie zhodnocovať a čo trh s nehnuteľnosťami ? Samozrejme všetko sú to otvorené otázky na ktoré dnes nepoznáme odpovede. Všetci spoliehajú, že vládne fiškálne stimuly či už v podobe zvyšovanie miezd v štátnom ako aj verejnom sektore, ale aj zastropovanie cien energii všetkým účastníkom trhu v miliardových objemoch, nám umožní vyhnúť sa recesii a podporí sa spotrebiteľský dopyt tak, že tento sa bude naďalej podieľať na raste HDP ako aj príjmoch v štátnom rozpočte, čo napomôže znížiť narastajúci deficit verejných financií. Koľko nás bude stáť obrovská fiškálna stimulácia, keď sa bude musieť v budúcnosti splácať, nebudeme špekulovať. O tom, že sa nám nepodarí dostať infláciu pod cieľovú hranicu ECB, ktorá je do dvoch percent v najbližších pár rokov, sa vo všeobecnosti počíta. Problémom nie je len vojenský konflikt, ale aj opätovná diskusia okolo zelenej ekonomiky ktorá však určite nebude lacná a napokon nikto nevie aké zmeny prinesie očakávané nové geopolitické usporiadanie globálnej ekonomiky, o ktorom sa otvorene na medzinárodných fórach diskutuje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.