
S vyššou infláciou ako je jej 2 % cieľová úroveň ECB sme sa stretli už pred rusko-ukrajinským konfliktom, čo napokon platí aj pre zvyšovanie cien energií a tak by sme boli právom zvedaví, koľko na zvyšovaní inflácie a cien energií sa podieľal spomínaný konflikt a koľko ostatné dôvody, ak sa vôbec také nájdu, bez poznania ktorých nevieme prijať účinné opatrenia na ich znížení. O tom, že konflikt má negatívny vplyv na infláciu a ceny energií sa nepochybuje, ale treba byť objektívny a pomenovať aj iné dôvody, o čom sa hovorí pomenej. Zatiaľ sa zvyšovanie úrokových sadzieb neprejavuje na výraznejšom poklese inflácie z viacerých dôvodov, z ktorý najpodstatnejší je terajšia fiškálna politika vlády, ktorej dôsledky sa ale veľmi podobajú na kvantitatívne uvoľňovanie, pod ktorým rozumieme aj tlačenie obrovského množstva ničím nekrytých peňazí, ktorých cenu trhový mechanizmus nevie stanoviť. Navyše je kvantitatívne uvoľňovanie hlavnou príčinou zvyšovania cien nehnuteľností, ktoré bolo výrazne vyššie ako bol nárast miezd, čo môže v budúcnosti vyvolať aj realitnú bublinu. Zároveň dochádzalo aj k nárastu akciových indexov, ktorých výnosy vôbec nezodpovedali úrovni ekonomiky, bez ďalšieho komentára.
Euro sa viackrát ocitlo pod paritou dolára
V priebehu sledovaného obdobia nás čoraz viac zaujímal vývoj menového páru EUR/USD, ktorý závisel ani nie tak od úrovne európskej a americkej ekonomiky, ako od výšky úrokovej sadzby v ich oboch centrálnych bankách. Americká začala skôr zvyšovať svoju sadzbu, ktorá je dnes na úrovni 4,25 až 4,5 %, zatiaľ čo v ECB je sadzba na úrovni 2,75 % a tak sa nečudujme, že boli obdobia kedy výmenný kurz eura bol pod paritou dolára, čoho dôsledkom sa americká inflácia „vyvážala“ na európsky kontinent, čo navyše nie je dobrá správa pre exportne orientovaný zahraničný obchod. Sprísnená menová politika ECB je teda pomalšia ako sprísnená menová politika americkej centrálnej banky, čo sa negatívne prejavuje v tom, že energetická kríza postihla ekonomiku starého kontinentu negatívne určite viac ako americkú ekonomiku, keďže bola závislá viac na ruských zdrojoch, ktoré vraj Rusko „zneužívalo“ proti účinnosti západných sankcií. Akcie sú tiež ako na „húpačke“, keďže ich indexy od začiatku minulého roka sa skôr pohli smerom dole, pričom je zaujímavé že pokiaľ americké klesli niekedy až o pätinu, zatiaľ tie európske zaznamenali pokles okolo 10 % a ázijské na prekvapenie viacerých poklesli v rozpätí od 8 do 22 %. Čo sa teda bude na trhu s cennými papiermi diať nebudeme špekulovať, s čím však treba počítať je, že v súvislosti s blížiacim sa koncom sprísňovania menovej politiky môžeme očakávať väčší záujem investorov o dlhopisy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.