V eurozóne sa slovenská ekonomika ocitla v roku 2009 ako šestnásty jej člen a tak v tomto roku si okrem 30 rokov vzniku Slovenska pozrime, čo nám spoločná mena euro za tých 14 rokov priniesla. V tejto súvislosti si najprv povedzme, že od tohto roku do eurozóny vstúpilo Chorvátsko ako jej 20 členský štát a že od roku 1995, kedy sa vrcholoví európski politici rozhodli, že z dôvodu posilnenia integrácie členských krajín únie je treba spoločný menový nástroj, ktorým bude spoločná mena euro, nikto z nej nevystúpil. O tom, že euro sa narodilo s „vrodenou chybou“ , pod čím sa rozumie, že funguje v prostredí nesúladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikmi štátov eurozóny sa ale pri našom vstupe do eurozóny prehliadlo. Euro posilnilo v globálnom priestore voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu, bez väčších problémov zvládlo v roku 2008 finančnú krízu, na akékoľvek problémy reagoval vtedajší prezident ECB Mario Draghi, že „pre záchranu eura urobí čo bude treba“. Čo sa pod tým rozumie dnes vieme a síce tlačenie obrovského množstva bezduchých peňazí ktorých trh nevedel oceniť a tak za dehonestujúce úrokové sadzby sa podporovalo fungovanie predovšetkým južného krídla eurozóny, ktorých rozpočtové dlhy sú podľa všetkého nesplatiteľné , dnes vysoko prekračujú maaschrichtské kritéria stability eura a tak sme zvedaví, ako sa v ďalších rokoch bude chcieť s nimi Európska komisia popasovať. Do eurozóny sa zatiaľ nehrnú Švédsko, Dánsko, Maďarsko, Česko a Poľsko, ako členské štáty EÚ, na druhej strane treba povedať že s eurom sa platí v San Marine v Monaku, Andorre a vo Vatikáne.
Vyššia inflácia predražuje vládne pôžičky
Keď by sme mali porovnať prínosy eura voči využívaniu slovenskej koruny v našej ekonomike, mohli by sme sa oprieť o údaje publikované v súvislosti s 30 rokmi samostatnosti, v porovnaní s bývalým štátnym súputnikom, keď tento si vlastnú menovú politiku ponechal. Spomenieme aspoň podiel HDP na osobu, ktorý je v Česku na úrovni 92 % priemeru únie, zatiaľ čo u nás len na úrovni 72 percent. Na druhej strane však treba povedať, že rast HDP sme od vstupu do eurozóny na osobu zvýšili na dvojnásobok, zatiaľ v Česku bol tento nárast 60 %, čo svedčí o našej horšej východiskovej situácii. Čo slovenských občanov však určite mrzí sú terajšie devastačne nízke úroky na vklady, ktoré sú v slovenských bankách v priemere pod jedno percento ale vklady v českej mene sa úročia niekoľkonásobne viac. Žeby ten dôvod bol vo vyššej českej inflácii? Práve spomínaný nesúlad medzi hospodárskymi politikmi sú dôvodom prečo u nás je inflácia 15%, inde v eurozóne polovica ale sú aj iné členské krajiny v pobaltí, kde inflácia je v priemere 20 percent. Potom sa nemôžeme čudovať, že sú rozdielne percentá výnosov zo štátnych dlhopisov, ktorými sa financujú deficitné štátny rozpočty. Posledný vlaňajší musel poriadne vystrašiť správcov nášho dlhu, keďže výnos sa zastavil až na 4 percentách, pritom pred dvoma rokmi boli prípady keď sme si požičali peniaze na medzinárodných finančných trhoch za mínusové percento. Nikto z doterajších členov eurozóny z nej nevystúpil a ani sa nechystá, jedine ak by niektorí z tých najviac zadlžených…radšej nepomyslieť. Vidíme ale čo to s britskou ekonomikou dnes robí „násilne“ uskutočnený odchod z EÚ, ktoré ešte môže mať ďalekosiahle dôsledky- A napokon posledný údaj a síce ako sme vlani na Slovensku a v Česku hospodárili s verejnými financiami. U nás bola rozpočtová sekera 4,5 miliardy eur, zatiaľ čo v Česku až trikrát viac.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.