Odporcovia urbanistickej myšlienky „15-minútového mesta“ tvrdia, že je pokusom o zavedenie klimatických lockdownov a kontroly, naopak podporovatelia tejto myšlienky sú presvedčení, že môže pomôcť „zachrániť“ umierajúcu planétu.
Čo je 15-minútové mesto?
Je to „decentralizované obytné prostredie, kde všetko, čo môžu obyvatelia potrebovať – prácu, jedlo, zdravotníctvo, školstvo a kultúrne zariadenia – je vzdialené do štvrť hodiny cesty pešo alebo na bicykli“. To neznamená, že ľudia „musia zostať vo svojej štvrti“, píšu obhajcovia tejto myšlienky, ale „stimuluje to návrat k miestnemu životu, kde sú časy dochádzania kratšie, ľudia sú menej závislí od áut a komunity sú užšie“. „Nie je žiadnym tajomstvom“, konštatujú, „že ak chceme splniť klimatické ciele podľa plánu a dosiahnuť čisté nulové celosvetové emisie skleníkových plynov do roku 2050, sú potrebné radikálne opatrenia“.
Jednou z tých, ktorá na tieto ciele upozornila je komentátorka Katie Hopkins. Vo videu s názvom „Klimatické lockdowny, kontrola opozície, páky moci a temná stránka“ zverejnila informáciu o plánoch univerzitného mestečka Oxford, ktoré má byť rozdelené do 6 zón. Naznačila, že 15 -minútové mesto je súčasťou vládneho trendu donucovania a kontroly a vyslovila paralelu s opatreniami proti COVIDu.
Napokon treba uznať, že má do istej miery pravdu. Oxford zatiaľ neplánuje zamykať obyvateľov jednotlivých zón elektronickými bránami. Ale ako Rada mesta ozrejmila vo vyhlásení, návrh sa týka dopravných filtrov. Tie budú pokutovať vodičov využívajúcich určité cesty počas dopravnej špičky v meste, aby pomohli vytvoriť „udržateľnejšiu, spoľahlivejšiu a inkluzívnejšiu dopravu“. Ľudia budú môcť po meste neustále chodiť pešo, na bicykli alebo verejnou dopravou. „Cieľom návrhu 15-minútových štvrtí je zabezpečiť, aby každý obyvateľ mal všetky základné veci (obchody, zdravotnú starostlivosť, parky) do 15-minútovej pešej vzdialenosti od svojho domu,“ objasňujú vo vyhlásení. „Cieľom je podporovať a pridávať služby, nie ich obmedzovať,“ tvrdia.
Dá sa im veriť? Nevymkne sa ich pôvodný úmysel kontrole? Na stránke 15minutecity.com sa uvádza, že „mestá vyšli z predchádzajúcich pandémií a núdzových situácií v oblasti verejného zdravia silnejšie a bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. Hustota miest neprispela k šíreniu COVID-19 sama o sebe. Mnohé mestá s veľkou hustotou obyvateľstva zvládli pandémiu celkom dobre. Pandémia zmenila spôsob, akým využívame priestor ulice, máme jedinečnú príležitosť prehodnotiť, koľko mestského priestoru pridelíme autám v porovnaní s inými formami mobility. Bez ohľadu na balíčky ekonomických stimulov budú mestá pravdepodobne v nasledujúcich rokoch výrazne obmedzené rozpočtom, keďže daňové príjmy dramaticky klesnú. (ako to môžu vedieť? – pozn. autora). Našim cieľom je zlepšiť životy mnohých ľudí, nielen tých, ktorí v súčasnosti žijú v mestách, ale aj stoviek miliónov ľudí na celom svete, ktorí budú migrovať do miest v nasledujúcich desaťročiach“. Odvážne tvrdenia.
Treba však poznamenať, že „15-minútové mesto“ nie je úplne nový nápad. Ako koncept mestského plánovania je tu už nejaký čas. Na jeho čele stojí vedec Carlos Moreno, ktorý v roku 2016 predstavil tento model. Popularitu získal, keď z neho starostka Paríža Anne Hidalgo urobila súčasť svojej úspešnej kampane za znovuzvolenie v roku 2020, v ktorej sľubovala viac možností pre chodcov s obchodmi, potravinami, parkami, kaviarňami, zdravotnými a športovými zariadeniami, pracoviskami a školami v každom obvode. Podobná prax dostupnosti pre obyvateľov miest bola zavedená v Melbourne, Kodani, Utrechte a čiastočne aj v Londýne.
Plusy a mínusy
Autá tvoria podľa klimatických alarmistov neúmerné množstvo emisií na našich cestách, takže je zrejmé, prečo by bola táto schéma navrhnutá na zníženie ich používania, pre nich atraktívna. Nehovoriac o zdravotných výhodách chôdze alebo bicyklovania. Pomohlo by to aj k tomu, aby sa ľudia dostali von z domu a viac sa zapojili do komunít. Naopak existuje obava, že rozdelenie miest na menšie segmenty by mohlo podporiť miešanie medzi rôznymi štvrťami a tým zhoršiť existujúcu segregáciu podľa rás alebo tried. Tiež by to pomohlo k ľahšej kontrole menších celkov v prípade ďalšej pandémie a lockdownov. Ľudia sa pochopiteľne obávajú straty svojich ľudských práv, ako tomu bolo počas uplynulých rokov. Oprávnene sa im zapínajú výstražné kontrolky pri zásahoch obmedzujúcich ich osobnú slobodu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) The 15-minute city: dystopian conspiracy, or climate-friendly paradise? www.dazeddigital.com, 3.1.2023
(2) Introducing the 15-Minute City Project, www.15minutecity.com, 16.6.2021
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.