Slovenská ekonomika je poznačená energetickou a inflačnou krízou, ktoré spôsobujú pokles HDP a z dôvodu, že koaličná vláda v demisii kompenzuje pre domácnosti obrovský nárast cien energií a zvyšuje mzdy štátnym ako aj verejným zamestnancom, má výrazne vyšší deficit verejných financií. Či sa nachádzame v recesii alebo v hospodárskej stagnácii nešpekulujeme, čo ale vieme, že úspory domácnosti z obdobia pandémie ktorými sa nafukovali ich bankové účty, keďže počas lockdownov nebolo kde peniaze minúť ako aj terajšie fiškálne opatrenia vlády zatiaľ nespôsobili výrazný pokles spotreby ktorá sa dnes najviac podieľa na plusovom raste HDP. Výrazne horšie sú na tom veľké priemyselné podniky s drahými energetickými vstupmi zatiaľ bez poznania ich vládnej kompenzácie, keďže nie všetky dokážu náklady premietnuť z konkurenčných dôvodov do ich spotrebiteľských cien. Pokiaľ ide o zásoby plynu, máme ich v zásobníkoch dosť aj keď ich kapacity môžu byť obmedzené, čo nám na starom kontinente ale praje je teplejšie počasie s následným dopadom na pokles spotreby pre domácnosti a firmy.
Tempo zvyšovania úrokov pribrzdené
Ako bude na tento stav reagovať ECB nevieme, keďže okrem inflácie bude prihliadať aj na menovú politiku americkej centrálnej banky, ktorá zatiaľ netvrdí že so zvyšovaním úrokov prestane, ale určite nie o viac ako štvrtinu bázických bodov. Podľa všetkého si uvedomila, že vyššie úrokové sadzby by mohli spomaliť hospodársky rast s následným dopadom na zisky, dividendy a príjmy do verejných rozpočtov a takto by sme mohli pokračovať. Čím sú lepšie hospodárske výsledky, tým je vyššie zamestnanosť a teda aj potreba kompenzovať vyššie náklady domácností a firiem a vôbec fiškálna podpora ktorá sa financuje z požičaných peňazí, ktoré sú dnes drahé. ECB nechce oslabovať výmenný kurz eura voči doláru z dôvodu, že jeho úročenie bude nižšie ako amerického dolára z viacerých dôvodov. Na jednej strane slabšie euro síce podporuje export do zahraničia, ale na druhej strane sa zvyšuje riziko vývozu americkej inflácie na európsky kontinent, čo môže znamenať neželanú reakciu ECB pokračovaní v sprísnenej menovej politiky, čo si ale už väčšina z nás neželá.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.