
Ak sa Kyjev pokúsi zaútočiť na Krym, Moskva „odvetne“ a podpáli Ukrajinu, sľúbil bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. V závislosti od hrozby je Rusko pripravené použiť všetky druhy zbraní.
Ak by Ukrajina zaútočila na ruské zariadenia na Kryme, Rusko by už nemohlo vyjednávať; v tomto prípade by boli z ruskej strany možné „iba odvetné útoky“. Informoval o tom bývalý prezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev novinárke Nadane Friedrichsonovej.
Medvedev to povedal úplne jasne:
„Celá Ukrajina, ktorá je stále pod nadvládou Kyjeva, bude v plameňoch.“
Podľa bývalého prezidenta Ruskej federácie by v prípade útoku „hlboko v Rusku“ mohla Moskva urobiť čokoľvek a odpoveď by bola „rýchla, tvrdá a presvedčivá“. Medvedev zdôraznil, že Rusko si nekladie žiadne limity a je pripravené použiť všetky druhy zbraní, vrátane jadrového odstrašujúceho potenciálu, v závislosti od povahy hrozby, v súlade s ruskými doktrinálnymi dokumentmi.
Podľa odseku 19 zásad štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania môže Rusko použiť jadrové zbrane za štyroch podmienok:
– ak nepriateľ použije tieto alebo iné druhy zbraní hromadného ničenia proti Rusku a jeho spojencom,
– ak existujú dôveryhodné informácie o odpálení balistických rakiet s cieľom zaútočiť na Rusko a jeho spojencov,
– keď nepriateľ útočí na objekty, ktoré sú potrebné na odvetnú akciu jadrových síl,
– ak je v prípade agresie proti Rusku s použitím konvenčných zbraní ohrozená existencia samotného štátu.
Podľa bývalého prezidenta nepriateľské akcie medzi Ruskom a Ukrajinou vyprovokoval Washington a Spojené štáty by to mohli ukončiť „lusknutím prstov“, keby chceli, tým, že by Kyjev zasadol za rokovací stôl. Ale podľa Medvedeva Spojené štáty nemajú záujem.
Koncom januára Nemecko a USA oznámili plány dodať ukrajinskej armáde tanky Leopard 2 a Abrams a predchádzajúci deň Pentagon schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov, ktorý zahŕňal aj GLSDB – rakety (Ground Launched Small Diameter bomba) s doletom viac ako 150 kilometrov.
Ruské ministerstvo zahraničia už skôr varovalo, že ak USA začnú Ukrajine dodávať rakety dlhého doletu, prekročia „červenú čiaru“ a stanú sa stranou konfliktu. Kremeľ oznámil, že v reakcii na dodávku nových západných zbraní do Kyjeva Rusko lepšie využije svoje existujúce kapacity.
Ukrajinský minister obrany Alexej Reznikov 2. februára povedal, že Kyjev potrebuje ďalekonosné západné zbrane a že je pripravený poskytnúť záruky, že nebudú použité na ostreľovanie ruského územia. Ukrajina a západné krajiny ale zároveň odmietli uznať Krym a územia DĽR, LĽR, Záporožia a Chersonu po referendách v roku 2022 ako ruské. Tieto územia teda s prihliadnutím na akékoľvek bezpečnostné záruky nie sú považované za ruské.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: „Die Ukraine wird in Flammen aufgehen“ – Medwedew warnt Kiew vor Angriffen auf die Krim, RT.de, 04.02.2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.