Ekonomickí bankoví analytici tvrdia, že inflácia „núti“ väčšinu účastníkov trhu si peniaze požičať ako sporiť, keďže dlžník si svoje aktíva zhodnocujú, zatiaľ čo sporiteľ si ich znehodnocuje. Z dôvodu, že počas pandémie nebolo kde peniaze míňať, došlo k ich výraznému nárastu aj na bankových účtoch domácností, ktorých množstvo sa teraz napriek nárastu ich miezd stenčuje, čoho dôkazom však je, že miera inflácie je vyššia ako percento zvyšovania miezd. O tom, že na inflácii sa dá „zarobiť“ vedia nielen energetické ako aj potravinárske spoločností, ktorých produkty sa najviac podieľajú na raste inflácie, ale aj bankový sektor, ktorého bankové poplatky a úroková marža výrazným spôsobom zvýšili ziskovosť a tak sa nečudujme, že v parlamente sa začalo diskutovať, že medzi regulované subjekty zaťažené aj osobitným odvodom by mali patriť aj banky. Na inflácii dokážu „zarobiť“ všetci kto si percento môže z konkurenčných dôvodov premietnuť do spotrebiteľských cien ale napokon aj príjmové stránky verejných rozpočtov. Vo všeobecnosti tak môžeme povedať, že čím vyššia inflácia, tým vyššie úrokové sadzby ako aj bankové úrokové marže a tým vyššie aj bankové zisky.
Koniec sprísňovania menovej politiky sa nepotvrdil
Prečo potom centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby na potlačenie miery inflácie, keď jej poklesom dochádza aj k poklesu ziskovosti podriadených bank? Nedávno zvýšila americká, britská ale aj európska centrálna banka svoje základné úrokové sadzby, čo však pri súčasnom poklese dlhopisových výnosov vyvolalo špekulácie, že sa blíži koniec sprísnenej menovej politiky, čo určite poteší finančných investorov, ktorí na vyšších úrokových sadzbách najviac doplatili, ale určite nie tých čo na inflácii „zarobili“ Prečo však pri klesajúcich cenách energií nedochádza k sfúknutiu inflačných tlakov, keď sme doteraz tvrdili, že ceny energií sú jej najväčším hrobárom, vyvoláva ďalšie oprávnené otázky. Pokiaľ ide o americkú centrálnu banku, tak ona zvýšila úrokovú sadzbu len o 25 bázických bodov. Ale prečo tak málo, keď americký trh práce vytvoril okolo pol milióna nových pracovných miest, čo bol vždy dôvod pre rast americkej inflácie a teda aj následnej reakcie ich centrálnej banky? Či sa napokon potvrdia investorské špekulácie, že sme vo zvyšovaní úrokov tesne pred koncom, si teda počkajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.