Tohtoročný deficit verejných financií je plánovaný vo výške 6,4 percenta k HDP, čo väčšinu terajších politikov netrápi. Napokon prečo, keď inde sú na tom horšie, čo okrem južného krídla eurozóny sa týka už aj Francúzska, ktorého prezident by rád prevzal po odchode nemeckej kancelárky funkciu európskeho lídra. Prečo sa deficit verejných financií do ktorého sa počíta aj hospodárenie v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a takto by sme mohli pokračovať zvyšuje, vieme. Na príčine nie je inflácia, ktorá má práve opačný vplyv, ale predovšetkým vládne fiškálne opatrenia ktorými sa „zachraňovala“ zamestnanosť v čase opakovaných lockdownov, zdravotné výdavky spojené s očkovaním a testovaním, zvyšovanie miezd pracovníkom štátnej a verejnej správy z dôvodu inflácie a tak je namieste otázka ako sa bude postupovať keď inflácia výrazne poklesne, zastropovanie cien energii a takto by sme mohli vo vymenovaní príčin terajšieho rekordného deficitu vo verejných financiách pokračovať. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už opakovane avizuje zhoršenie hospodárenia Slovenska a právom vyzýva zodpovedných na prijatie konkrétnych záchranách mechanizmov akými sú výdavkové stropy a dlhová brzda.
Kritéria stability eura sa v eurozóne neplnia
Pod výdavkovými stropmi treba rozumieť fiškálne pravidlo operatívneho riadenia rozpočtového deficitu v podobe konkrétnych peňažných výdavkov vo vzťahu k očakávanému vývoju HDP. Výdavkový strop by mal fungovať ako nástroj fiškálnej disciplíny, ktorý by mal rešpektovať projekt Hodnota za peniaze. O výdavkových stropoch sa politici nechcú počuť preto, že keď sa domácnostiam má pomáhať, nemôže byť ich snaha obmedzovaná. A tak podľa všetkého to vyzerá, že sa nám nepodarí v najbližších rokoch dostať deficit verejných financií k HDP pod 3 percenta tak, ako vyžadujú kritéria stability eura. Členské štáty eurozóny majú na tento rok výnimku, keďže väčšina z nich je v deficite tohto ukazovateľa na tom horšie, ako sme my, čo nás čiastočne uspokojuje. Do tohtoročného nášho štátneho rozpočtu boli výdavkové stropy zavedené predovšetkým z dôvodu, že boli podmienkou čerpania peňazí z fondu obnovy. Výdavkové stropy sú obmedzujúcim nástrojom míňania peňazí aj vtedy keď sa ekonomike darí, čo doteraz nefungovalo. Pokiaľ ide o dlhovú brzdu, v našom prípade ústavného zákona tak sú v ňom uvedené konkrétne percentá deficitu verejných financií k HDP, pri prekročení ktorých je vláda povinná konať, akými sú schválenie vyrovnaného štátneho rozpočtu, alebo požiadať parlament o dôveru. Ako to bude v nasledujúcich rokoch môžeme len špekulovať, veľa bude závisieť od potreby pokračovať v dotovaní cien energií. A napokon ako vždy je to aj otázka zvyšovania daní a odvodov, čo je pre každú politickú stranu uchádzajúcu sa o hlasy voličov predovšetkým existenčná otázka. Samozrejme veľa bude závisieť od rusko-ukrajinského konfliktu, ktorého negatívne dôsledky pociťuje globálna ekonomika.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.