Poslanci Európskeho parlamentu 14. marca schválili významné zmeny týkajúce sa budov. Majitelia domov a bytov budú musieť do desiatich rokov výrazne znížiť ich energetickú náročnosť, a to podľa kategórií, ktoré si určia členské krajiny. Nové budovy majú mať od roku 2028 nulové emisie a povinné solárne panely. Renovácie sa budú platiť z európskych dotácií.
Návrh zaväzuje členské štáty, aby si vytvorili škálu označenú písmenami A až G. Značenie má zodpovedať tomu, koľko energie spotrebúvajú budovy v danej krajine. Spoločným kritériom je, že do skupiny G, teda energeticky najnáročnejších stavieb, má patriť zhruba 15 percent budov. Štáty si potom musia určiť plány, ktoré budú zodpovedať európskym cieľom. Medzi ne patrí aj to, aby všetky budovy určené na bývanie dosiahli do roku 2030 energetickú náročnosť kategórie E a o tri roky neskôr potom kategórie D. Ostatné budovy by mali kategórie E dosiahnuť už do roku 2027.
K naplneniu cieľov povedie zatepľovanie, rekonštrukcia a využívanie nových technológií, ako sú tepelné čerpadlá alebo solárne panely, ktoré sa od roku 2032 budú dávať na byty a domy povinne pri každej väčšej renovácii.
Výnimky pre pamiatky
Ambiciózne ciele kladie návrh aj na novo vzniknuté budovy. Tie majú mať nulové emisie a povinne solárne panely na streche, pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné. Pre súkromný sektor má nariadenie platiť od roku 2028, pre nové budovy, ktoré vlastní alebo využíva verejný sektor, dokonca od roku 2026. Podľa návrhu majú nové a významne renovované budovy prestať používať od roku 2035 akékoľvek fosílne palivá na vykurovanie.
Nové pravidlá sa však netýkajú napríklad kostolov či iných historických pamiatok, technických alebo len dočasne využívaných budov. Výnimku môže dostať ďalej aj sociálne bývanie, kde by kvôli renováciám rástol neúnosne nájom.
Peniaze na renovácie pôjdu primárne z európskych fondov. Štáty majú zriadiť špeciálne poradenské centrá, kde môžu ľudia dostať potrebné informácie zadarmo. K podobnému kroku sa už uchýlilo české ministerstvo životného prostredia v rámci kampane Skrotíme energie. Okrem toho má mať podľa návrhu každý štát prepracovaný plán, na aké budovy sa zamerajú, a ako so zmenami pomôže sociálne najslabším skupinám.
Nereálne, hovoria kritici
Za smernicu hlasovali iba štyria českí europoslanci. Traja z nich, zástupcovia strany Piráti, Markéta Gregorová, Mikuláš Peksa a Marcel Kolaja sú z frakcie Zelených, podporu návrh získal aj od Luďka Niedermayera z ľudoveckej frakcie.
Pätnásť českých europoslancov sa vyjadrilo proti návrhu. Medzi nimi bola aj podpredsedníčka Európskeho parlamentu Dita Charanzová. „Tieto opatrenia sú nereálne. Chýbajú opatrenia a finančné riešenia na podporu inštalovania solárnych panelov a tiež chýbajú alternatívne zdroje v prípade zrušenia kúrenia fosílnymi palivami. Musíme si povedať, čo je skutočne reálne, aby sme svojimi rozhodnutiami finančne nezaťažili občanov,“ povedala Charanzová o hlasovaní.
Podľa Charanzovej je správne znižovať emisie v sektore budov aj riešiť úspory. „Ale dávať majiteľom domov šibeničný termín do roku 2028, ako navrhuje Európsky parlament, v čase, keď chýbajú remeselníci aj materiál, je neuskutočniteľné,“ doplnila.
S tým, že návrh prinesie finančnú záťaž pre občanov, ale nesúhlasí český pirátsky europoslanec Mikuláš Peksa. „Vďaka podporným programom a finančnej podpore bude možnosť renovácie prístupná pre všetkých, vrátane zraniteľných domácností. V správe existujú aj sociálne záruky, ktoré členské štáty musia prijať, napríklad zákaz neprimeraného zvyšovania nájomného,“ uvádza politik. „Máme teraz dva hlavné ciele. Cieľavedome brániť zmene klímy a znížiť ľuďom účty, napríklad práve za energie. A presne toto navrhnutá správa robí, navyše nám pomôže znížiť európsku závislosť na energiách z Ruska,“ dodáva Peksa.
Návrh pochádza z pera Európskej komisie. Jeho cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov a celkovú spotrebu spotrebu v sektore budov. Pre smernicu sa vyslovilo 343 europoslancov, proti hlasovalo 216, zdržalo sa 78. Z Európskeho parlamentu poputuje návrh do Rady EÚ, kde ešte môže prejsť čiastkovými zmenami. V nej budú zastúpení ministri hlasovať kvalifikovanou väčšinou. K prerokovaniu by mohlo dôjsť ešte počas švédskeho predsedníctva.
K téme sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií
Eugen Jurzyca (SaS) skonštatoval, že je dobrý nápad mať energeticky účinnejšie budovy. Dodal, že Slovensko sa musí vyvarovať toho, aby sa zatepľovanie budov meralo cez počet metrov štvorcových zateplenej budovy namiesto toho, aby meralo zateplenie cez ukazovateľ energetickej efektívnosti. „Potrebujeme mať zateplené budovy, nie iba zrekonštruované plochy budov,“ odkázal.
Michal Wiezik (PS) privítal výsledok, ktorý sa podarilo EP vyrokovať pri energetickej efektívnosti budov. Zateplenie budov je podľa neho dobré pre planétu, lebo povedie k menším uhlíkovým emisiám, dobré pre energetickú nezávislosť, lebo podporí využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie a budú to úspory a nižšie ceny vstupných energií.
Monika Beňová (Smer-SD) skritizovala slovenský envirorezort, že nedokázal využiť pol miliardy eur cez plán obnovy na tepelnú rekonštrukciu budov. Vláda to podľa nej nezvládne ani do konca volebného obdobia. „Zatepľovanie a efektivita budov je jeden z dôležitých nástrojov na naplnenie cieľov, aby sme do roku 2030 mohli znížiť uhlíkové emisie o 55 percent. Môj názor je, že sa nám to nepodarí. Okolnosti sa dramaticky zmenili a mnohé krajiny sa vrátili k vykurovaniu uhlím. Ale zatepľovanie budov je jedna z aktivít, ktoré by sa dali zrealizovať,“ uviedla.
Martin Hojsík (PS) tvrdí, že je načase prestať plytvať energiou v budovách, a aby sa zabránilo tepelným únikom treba využiť nielen peniaze z plánov obnovy, ale aj z eurofondov a milióny eur, ktoré má každoročne štát k dispozícii z predaja emisných povoleniek. „Toto všetko by malo pomáhať predovšetkým ľuďom s nízkymi príjmami, zatepliť a zmodernizovať svoje domy. Mať kvalitnejšie bývanie s nižšími cenami za energie,“ opísal situáciu.
Priznal, že nie všetky politické frakcie v EP podporujú tento návrh, ktorý je už veľkým kompromisom s mnohými výnimkami. Upozornil, že ak by tých výnimiek bolo priveľa, tak by reforma nemala zmysel a zostala iba zdrapom papiera.
Peter Pollák (OĽANO) pripomenul, že 40 percent energií spotrebuje EÚ pri využívaní administratívnych a súkromných budov a že budovy vyprodukujú 36 percent skleníkových plynov. „Je nevyhnutné, aby EÚ, ale aj Slovensko, našli dostatok odvahy a odstránili všetky byrokratické procesy k tomu, aby podpora na renováciu budov bola prístupná komukoľvek, aj tým, ktorí dnes na to peniaze nemajú, ale majú snahu budovu zlepšiť,“ upozornil na problém s tzv. štartovným, čiže zdrojmi, ktoré ľudia musia mať pred modernizáciou energeticky neefektívnych budov.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Povinné soláry, rekonstrukce, zateplení. Europoslanci mění pravidla pro budovy, www.idnes.cz, 14.3.2023, TASR
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.