Inflácia je dnes najviac skloňovaným ekonomickým pojmom, jej percento nám hovorí o koľko zdraželi ceny tovarov a služieb v rámci spotrebného koša a tiež o koľko sa nám znehodnotili peniaze v peňaženke a na účtoch v bankách, čo v oboch prípadoch znižuje našu životnú úroveň. V eurozóne sa dnes inflácia pohybuje na úrovni 9 percent a podľa Eurostatu mesačne klesá o 0,5 percenta. Najnižšia je v Luxembursku a Španielsku pod 6 %, najvyššia v Lotyšsku nad 21 percent, na Slovensku sa pohybuje na úrovni 15 percent. Z európskych štátov mimo eurozónu je inflácia v Maďarsku na úrovni 26 percent a v Česku 19 percent. Väčšina z nás si kladie oprávnenú otázku prečo na starom kontinente inflácia niekoľkonásobne prekračuje inflačný cieľ ECB dve percentá ? Čo je príčinou tak vysokej inflácii, keď vieme, že zabezpečovať cenovú stabilitu majú všadiaľ na svete len menové nástroje centrálnej banky, predovšetkým jej úrokové sadzby ako aj tlačenie len takej masy peňazí, ktorými sa udržuje spomínaný inflačný cieľ. Po kríze v roku 2008, sa spomínané menové nástroje aj z dôvodu devastačne nízkych úrokových sadzieb a tlačenia masy ničím nekrytých peňazí pričinili o vznik inflačných peňazí, ktorých dôsledkom bol rast cien nehnuteľností ako aj akciových indexov, ktoré však nezodpovedali reálnej ekonomike. Keď sa k tomu pripočítajú zelené projekty Green Deal, ktorými sa mali nahradiť fosílne paliva, čo sa doteraz nepodarilo, samozrejme covidova pandémia, či Rusko-ukrajínsky konflikt, nemôžeme sa čudovať prečo práve inflácia je dnes najviac skloňovaným pojmom.
Na infláciu si verejné rozpočty nesťažujú
Na terajšom vysokom percente inflácie „zarobili“ všetci podnikatelia, ktorí z konkurenčných dôvodov premietli infláciu do spotrebiteľských cien ako potravinári, potom ťažobné a energetické spoločnosti s vysokým dopytom po ich produktoch, keďže ich ponuka z dôvodu už popísaných bola nízka, samozrejme banky a poisťovne z dôvodu aj úrokových sadzieb centrálnej banky a napokon všetci peňažní dlžníci, ktorých dĺžne úroky boli nižšie ako percento inflácie, čo v prípade sporiteľov platí opačne. Na infláciu si však „nesťažujú“ ani verejné financie, keďže z dôvodu vyšších cien ako aj miezd sa do ich príjmovej stránky odvádzajú vyššie dane a odvody. Za cenovú stabilitu zodpovedá centrálna banka, ktorá zvyšovaním úrokovej sadzby dokáže infláciu pribrzdiť, čo takmer vždy je na úkor hospodárskeho rastu. Centrálna banka totiž nemôže vyššími úrokovými sadzbami bojovať proti inflácii a zároveň podporovať hospodársky rast. Práve naopak, zvyšovaním úrokov sa zdražujú úverové zdroje pre podnikateľov ako aj domácnosti, čo môže dostať domácu ekonomiku aj do recesie, ktorá však doteraz slovenskú ekonomiku zatiaľ obchádza.
Peniaze na bežných účtoch sa znižujú
Doteraz sme boli zvyknutí posudzovať mieru sprísňovania menovej politiky len podľa výšky úrokových sadzieb, ktorých percento rastu bolo nižšie ako miera inflácie, čo platí aj v eurozóne. Nedávno sme sa aj dočítali v českých novinách, že miera sprísňovania menovej politiky by sa nemala posudzovať len podľa výšky úrokovej sadzby, ale aj podľa stavu peňažnej zásoby-M1 na účtoch v komerčných bankách, keďže ide o peniaze na bežných účtoch bankových klientov ktoré sú im okamžite k dispozícii. Ak totiž peniaze na bežných účtov domácnosti klesajú znamená, že ceny tovarov a služieb sa zvyšujú o viac percent, ako mzdy a preto domácnosti majú výdavky vyššie. Či je dôvodom, že z dôvodu nízkych vkladových úrokov nemajú motiváciu viac šetriť a radšej si zarobené peniaze „užívajú“, nešpekulujeme. Z oboch spomínaných dôvodov tak môžeme tvrdiť, že terajšia menová politika ECB je pre domácností sprísnená, nie však pre ich komerčné banky, ktoré vlani zvýšili zisk o 14 percent, na takmer 829 milióny eur.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.