24.3.1999. Slovenská republika nebola členom NATO (čiže nemala voči nemu ani žiadne záväzky), voči Juhoslávii nebola v tej dobe schválená žiadna rezolúcia bezpečnostnej rady OSN povoľujúca útok. Rakúsko, Švajčiarsko, ani Grécko (ktoré bolo dokonca plnohodnotný člen NATO) prelety lietadiel nad svojim územím nepovolili a proti vojne bola aj väčšina obyvateľstva Slovenska.
No i napriek tomu, Slovenská vláda na čele s Mikulášom Dzurindom v tajnosti (bez toho aby informovala parlament, alebo ľudí) schválila povolenie preletov lietadiel NATO a zapojila tak Slovenskú republiku do bombardovania Juhoslávie. 31.3.1999 sa do rozpravy 11.schôdze NR SR prihlásil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda s nasledovným prejavom:
„Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
pani poslankyne, páni poslanci,
v prvom rade chcem zvýrazniť alebo podčiarknuť, že vláda Slovenskej republiky plne podporuje, vždy podporovala všetky aktivity medzinárodného spoločenstva tak Organizácie Spojených národov, ako aj OBSE, Európskej únie, Kontaktnej skupiny, Severoatlantickej aliancie, všetky aktivity, ktorých cieľom je zastavenie násilia, začatie mierového procesu a zabránenie rozsiahlej humanitárnej katastrofe v Kosove. Boli sme pripravení vyslať aj do Kosova špeciálnu jednotku v rámci síl KFOR v prípade, že by sa bola bývala v Rambouillet dosiahla mierová dohoda. Žiaľ, nedosiahla sa.
Slovenská republika, jej vláda považuje raketovoleteckú operáciu Severoatlantickej aliancie voči vybraným vojenským cieľom v Juhoslávii po vyčerpaní politických možností riešenia krízy za krajnú alternatívu s cieľom predísť ďalšej eskalácii napätia a ľudského utrpenia civilného obyvateľstva. V Kosove sa diala a deje genocída bezbranného obyvateľstva. Utrpenie ľudí sa nezačalo v príslušných miestach operáciou, o ktorej hovoríme. Začalo sa omnoho skôr genocídou a vyvražďovaním ľudí, ktorí sa nemôžu brániť. Nie je namieste domnievať sa, že postoj nečinnosti v takomto prípade je mravný, etický.
Rozhodnutie o udelení súhlasu s preletmi lietadiel aliancie patrí z hľadiska vnútroštátnej legislatívy do kompetencie náčelníka Štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pri zohľadnení politického stanoviska ministerstva zahraničných vecí. Toľko litera zákona. Pochopiteľne, dôležitosť a citlivosť danej problematiky bola dôvodom toho, že o príslušnom súhlase rokovala a následne ho potvrdila aj vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadaní 23. marca. Nechceli sme sa schovávať, nechceli sme sa správať ako alibisti. Ale nie je to ani kolenačková politika, ako ste viacerí z vás povedali. Vláda Slovenskej republiky nerobí kolenačkovú politiku. Robí politiku podľa najlepšieho vedomia a svedomia tak, aby zabezpečila základné životné istoty a potreby občanov Slovenskej republiky. Chceme pre občanov Slovenska trvalú bezpečnosť, chceme pre občanov Slovenskej republiky tie najlepšie podmienky na to, aby sa mohli dobre a pokojne rozvíjať. Preto je naša základná zahraničnopolitická orientácia taká, aká je – Európska únia, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OECD a Severoatlantická aliancia.
Už niektorí z vás spomínali, že nejde o precedens, už to tu bolo v rokoch 1996 – 1997, aj keď, samozrejme, s pripomienkou, že išlo o zabezpečenie úspešného priebehu operácií IFOR a SFOR v Bosne a Hercegovine. Chcel by som potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky neuvažuje nad účasťou vojakov Armády Slovenskej republiky na akýchkoľvek vojenských či vzdušných alebo pozemných operáciách v Juhoslávii, a to ani formou vyslania takzvanej obslužno-zabezpečovacej jednotky, ako sa to objavovalo v niektorých médiách. Rád by som podčiarkol, že vláda Slovenskej republiky pristupuje k hodnoteniu situácie v Juhoslávii s mimoriadnou pozornosťou. Na ministerstve zahraničných vecí bol vytvorený krízový štáb, ktorý pod vedením štátneho tajomníka sleduje a priebežne vyhodnocuje vývoj situácie v krízovej oblasti vrátane prijímania opatrení na ochranu slovenských občanov, ako aj záujmov a majetku Slovenskej republiky v Juhoslovanskej zväzovej republike.
Využívam túto príležitosť, aby som vás informoval, že v noci na dnes som telefonoval s prvým námestníkom generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie pánom Giorgiom Balansinom, ktorý ma informoval o misii ruského premiéra Primakova v Belehrade a v Bonne. Informoval ma o aktivitách Svätého otca a Vatikánu v tejto téme. Rovnako ma informoval aj o pripravovanej medzinárodnej tlačovej konferencii generálneho tajomníka aliancie, ktorá bude prenášaná prostredníctvom satelitu a, samozrejme, pousilujeme sa vykonať predpoklady na to, aby sme túto tlačovú konferenciu mohli zdieľať aj my na Slovensku. V takejto komunikácii s predstaviteľmi aliancie, samozrejme, budem pokračovať.
Vyváženosť postoja Slovenskej republiky voči konfliktu v Juhoslávii možno dokumentovať aj skutočnosťou, tak ako to zvýraznil minister zahraničných vecí, že neuvažujeme o prerušení činnosti nášho veľvyslanectva v Juhoslovanskej zväzovej republike. Uvedený postup má vzhľadom na existenciu početnej slovenskej národnostnej menšiny žijúcej vo Vojvodine aj významný psychologický aspekt.
Na záver by som chcel povedať, že vláda Slovenskej republiky plne podporuje myšlienku obojstranne prijateľného usporiadania, začlenenia Kosova ako súčasti Juhoslávie. Uvedený región chápeme ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Akékoľvek riešenie kosovskej krízy musí podľa názoru vlády Slovenskej republiky zabezpečiť aj nezmeniteľnosť súčasných medzinárodne uznaných hraníc európskych štátov.
Dámy a páni, streda býva pravidelným dňom rokovania vlády Slovenskej republiky. Rešpektoval som skutočnosť, že ste sa rozhodli o Kosove rokovať o 9.00 hodine. Chcem vás poprosiť o pochopenie a porozumenie, že teraz sa okrem ministra zahraničných vecí a ministra obrany, ktorí vám budú k dispozícii až do skončenia rozpravy, ostatní odoberieme, lebo niektoré body rokovania vlády podľa môjho názoru neznesú odklad. Skôr ako odídem, by som rád ocenil návrh uznesenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Je veľmi dobré a chcem mu vysloviť podporu, chcem vás požiadať, aby ste za toto uznesenie zodvihli svoj hlas, svoju ruku.
A celkom na záver, pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, chcem využiť túto príležitosť aj na to, aby som vám všetkým zaželal milostiplné, radostné veľkonočné sviatky, čas skutočného pokoja a pevne verím, že ľudia dobrej vôle na celom svete a aj my sami budeme počas týchto veľkonočných sviatkov myslieť na trpiacich v konflikte, o ktorom je dnes reč.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)“
Dzurinda neskôr pod tlakom verejnosti 6.4.1999 zvolal druhé mimoriadne zasadanie vlády, kde mali členovia jeho vlády druhý krát vyjadriť súhlasný postoj, pričom ich zaviazal mlčanlivosťou a padlo rozhodnutie, že informovať novinárov bude iba on sám. Na následnej tlačovej konferencii boli „demokraticky“ dovolené iba 2 otázky novinárov. Prepis tlačovej konferencie:
Schôdza č.: 25
Dátum: 6. apríla 1999 Miesto: Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky
Hovorca predsedu vlády SR Martin Lengyel: Dobrý neskorý večer, dámy a páni, pán premiér na úvod prečíta vyhlásenie z dnešného mimoriadneho rokovania Vlády a potom bude priestor na dve otázky, pán premiér, nech sa páči:
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda: Srdečne Vás zdravím, mimoriadne zasadanie vlády skončilo s tromi konkrétnymi závermi uznesení v troch štyroch častiach. Po prvé: nadväzne na svoje rozhodnutie z 24.3.1999 Vláda odsúhlasila neobmedzený prístup do vzdušného priestoru SR na prelety lietadiel severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v JZR. Po druhé: Vláda SR vyslovuje súhlas so zjednodušením procedúry povoľovania preletov lietadiel NATO cez vzdušný priestor SR. Po tretie: Vláda SR rozhodla o poskytnutí humanitárnej pomoci obyvateľom Kosova postihnutým humanitárnou katastrofou a Po štvrté: Vláda uložila ministrom 5 relevantných rezortov, financií, hospodárstva, pôdohospodárstva, obrany a vnútra predložiť špecifikáciu foriem a rozsahu poskytnutej humanitárnej pomoci do piatka tohoto týždňa.
Martin Lengyel: Ďakujem. Daniel Krajcer.
Otázka:Daniel Krajcer, TV Markíza Pán premiér, mohli by ste potvrdiť informácie, že dnešné stretnutie bolo zvolané z inicitívy SDĽ, ktorá zároveň požaduje aby v rámci uznesenia, ktoré je predložené v parlamente bol vypustený článok „c“ kde sa hovorí o vyslovení plnej podpory doterajšej medializácie resp. zjednodušenie postoja MZV a Vlády SR k vojnovému konfliktu v Juhoslávii, ďakujem.
Mikuláš Dzurinda: O zvolaní vlády SR som rozhodol ja a záležitosti parlamentu by som komentovať nechcel.
Martin Lengyel: Pán Dobšinský.
Otázka: Branislav Dobšinský, STV Pán premiér v súvislosti s tým stanoviskom, ktoré sme si teraz vypočuli a teda v nadväznosti na to, že niektoré informácie predchádzajúcich dní boli také, že boli poskytnuté, že vzdušný priestor bol poskytnutý najprv iba tankerom a cisternovým lietadlám, potom vraj neobmedzene, atď, považujete medializáciu zo strany vlády celého toho poskytnutia vzdušného priestoru za zvládnutú dobre.
Mikuláš Dzurinda: Pri každej práci je možno mať vždy pocit, že ju môžete robiť lepšie. Pevne verím, že po uznesení, ktoré som Vám predstavil, je všetko jasné.
Martin Lengyel: Ďakujem Vám veľmi pekne.
Mikuláš Dzurinda: Ďakujem.
A toto je „neoficiálny“ zoznam 18 statočných: Brigita Schmögnerová, Eduard Kukan, Gabriel Palacka, István Harna, Ivan Mikloš, Ladislav Pittner, László Miklós, Ľubomír Fogaš, Ľudovít Černák, Mária Machová, Mikuláš Dzurinda, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Pál Csáky, Pavol Hamžík, Pavol Kanis, Peter Magvaši, Tibor Šagát.
Počas niekoľkomesačného bombardovania Juhoslávie zahynulo cez 2-tisíc civilistov, na niektorých územiach spôsobilo zvýšenú rádioaktivitu, po vojne si USA v Kosove postavili vojenskú základňu CAMP BONDSTEEL (ide o druhú najväčšiu základňa na svete mimo ich územia) a masové hroby v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal genocíde, ktorou bolo bombardovanie obhajované sa nikdy nenašli.
Zdroj: vlada.gov.sk, www.psp.cz Foto: TASR/Vladimír Benko