S infláciou ako makroekonomickým ukazovateľom sa nevedno zahrávať. Keď začala niekoľko násobné prekračovať dvojpercentný inflačný cieľ, nás predstavitelia ECB presvedčovali, že nejde o nejaký menový problém a tak sa nebude z ich strany reagovať. Keď začali reagovať bolo už dosť neskoro a tak sa nám miera inflácie „utrhla“ z cieľovej reťaze. Príčina sa hľadala všadiaľ, väčšinou to boli polopravdy a tak sa nečudujme, že sa nepodarilo infláciu do dnešného dňa skrotiť. Problémy nám robia aj fiškálne stimuly vlády ktoré pod zdôvodnením pomoci mladým rodinám, dôchodcom ale aj zastropovania cien energií domácnostiam „rozdávajú“ peniaze všetkých, čo sa nepáči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá opakovane vyzýva terajšiu vládu v demisii pribrzdiť v hospodárení s verejnými financiami, ktorých zaplátanie v budúcnosti bude čoraz drahšie. Kde sa zvyšovali mzdy z dôvodu inflácie a nie z dôvodu rastu produktivity práce, môže po poklese inflácie nastať problém v tom, že sa bude predovšetkým v štátnej a verejnej správe prepúšťať, čo však bude z dôvodu vyplácania odstupného z vyšších platov ďalší problém do hospodárenia s verejnými peniazmi.
Zaplatiť vládne dlhy bude drahšie
S infláciou zápasia aj na druhej strane Atlantiku avšak z iného dôvodu, keď nemajú problém s cenami energií ako mi v Európe, ale skôr s narastajúcim počtom nových zamestnancov v ich ekonomike. Americká centrálna banka totiž tento trend chápe ako „nebezpečenstvo“ zvyšovania inflácie v tom, že čím zamestnancov bude pracovať, tým bude vyšší dopyt po tovaroch ako aj službách , čo bude spôsobovať zvyšovanie ich cien a teda rast inflácie. A tak bude musieť reagovať zvyšovaním úrokových sadzieb, čo je ale zlá správa aj pre ECB. V čom? Ak nebude reagovať, klesne výmenný kurz eura voči doláru so všetkým dôsledkami na zahranično-obchodnú bilanciu ako aj na infláciu, ktorá sa bude „vyvážať“ na starý kontinent. Ak ale bude reagovať, tak budú drahšie úverové zdroje, obmedzí sa hospodársky rast s rizikom aj budúcej recesie, ktorej sme sa vyhli z dôvodu vládnych fiškálnych opatrení. Na zvyšovanie úrokových sadzieb vždy reagujú výnosy štátnych dlhopisov, naposledy u nás na takmer 4 percentá. To môže byť dôvod, prečo japonská centrálna banka sa vyhýba zvyšovaniu svojich úrokových sadzieb, ktoré by zdražovali výnosy japonských štátnych dlhopisov, bez emitovania ktorých si zadlžená Japonska ekonomika nevie fungovanie predstaviť. Napokon je ich zahraničný obchod aj z dôvodu výmenného kurzu jenu stále v prebytku.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.