Bankové otrasy zasiahli predovšetkým americký kontinent

Podľa dosahovaného zisku za minulý rok, sme bankový sektor pokladali za jedno z najviac profitujúcich odvetví a preto sa právom špekulovalo, že ich nadštandardne zisky by sa mali zdaniť vyššou daňovou sadzbou, z čoho ale podľa posledných udalostí v tomto sektore na druhej strane Atlantiku ale aj trebárs vo Švajčiarsku, určite nebude nič. Pre poriadok si ale pripomeňme, že pre nás z ničoho nič sme sa dozvedeli, že niekoľko menších amerických bank sa z rôznych dôvodov akými sú neštandardné konanie ich bankových manažérov, väčšinové investovanie do rizikových aktív akými s kryptomeny a technologické akcie startupov a takto by sme mohli pokračovať sa dostalo do krachu, z ktorého ich s veľkými stratami zachraňovala najviac americká centrálna banka. Podľa všetkého najviac otriasol americký bankový sektor pád Silicon Valley Bank, ktorá bola 16. najväčšia banka v USA. Pozrime sa teda na príčinu? Všetko začalo po finančnej kríze v roku 2008, keď po nej dlhová a covidová kríza sa pričinili o spustenie uvoľnenej menovej politiky ktorej obsahom boli devastačne nízke úrokové sadzby a tlačenie obrovskej masy lacných peňazí, ktoré boli aj dôvodom rastu cien nehnuteľností ako aj akciových indexov. Spomínaná banka vo veľkom investovala aj do štátnych dlhopisov, ktoré sa pokladali za najviac likviditne. Všetko zmenila inflácia ktorý niekoľko násobne prekračovala inflačný cieľ americkej národnej banky, ktorá začala opakovane zvyšovať agresívnym spôsobom úrokové sadzby, čo malo vplyv na pokles ceny štátnych dlhopisov, v ktorým banka mala uložené peniaze. Tieto banka predávala so stratou a keď navyše začal hromadný výber vkladov, z ktorých značná časť nebola poistené ochranou ich vkladov, banka sa dostala do krachu. Okrem nej mali problémy banka Silvegate Capital, Signature Bank, First Republic a tak americká centrálna banka zaviedla novú úverovú linku pre komerčne banky, od ktorej si môžu požičať peniaze za podmienky ich krytia dlhovými cennými papiermi v ich menovitej hodnote ktorá je nižšia ako trhová. Spomínané bankové otrasy sú určite dôvodom, prečo americká centrálna banka zvýšila teraz v marci jej úrokové sadzby len o 25 bázických bodov do pásma 4,75 až 5 percent.

ECB pokračuje v sprísňovaní menovej politiky

Americké bankové otrasy sa zatiaľ dotkli na prekvapenie viacerých jednej švajčiarskej banky a síce Credit Suisse a poklesu hodnoty viacerých väčších európskych bank. Najprv jej odmietol pomoc jej najväčší akcionár ktorým je Saudská centrálna banka, potom si požičala od Švajčiarskej centrálnej banky, aby nakoniec bola donútená k odpredajú s obrovskými stratami pre jej akcionárov najväčšiemu domácemu konkurentovi ktorým je švajčiarska banka UBS, čo určite napomohlo stabilizovať švajčiarsky bankový systém. Napriek k poklesu inflácie, nás ECB prekvapila výrazným zvýšením úrokov až o 50 bázických bodov na úroveň 3,75 percent a to z dôvodu, že jadrová inflácia v eurozóne nepoľavuje,, čo nie je dobrá správa pre nikoho z nás až na štátne dlhopisy, ktorých výnosy klesajú. Ak zvyšovanie úrokov je vyššie v eurozóne ako na druhej strane Atlantiku znamená posilňovanie kurzu eura voči doláru, so všetkým dôsledkami. Centrálne banky majú totiž dve možnosti a síce „bojovať proti inflácii“ vyšším úrokmi, čo môže poškodiť banky, alebo na infláciu rezignovať a tak zachraňovať banky- Ako to ale dopadne, si počkajme.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2026

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár