Z dôvodu viacerých po sebe nekončiacich kríz preberie budúca koaličná vláda na jeseň deficitný štátny rozpočet na úrovni 6,4 percenta. Aký bude koncoročný deficit verejných financií a kumulatívny deficit verejného dlhu bude závisieť nielen od deficitu štátneho rozpočtu, Sociálnej poisťovni ale aj zdravotných poisťovní a deficitu samosprávnych orgánov spolu, ale aj od hospodárskeho rastu meraný HDP, ku ktorému sa v percentách počítajú. Deficit štátneho rozpočtu na tento rok je vysoký preto, že parlament vlani súhlasil s kompenzáciou vysokých cien energii pre domácnosť a podniky až v objeme 9,3 percenta HDP, čo je dvojnásobok priemeru EÚ. V peniazoch to predstavuje 3,4 miliardy eur, s čím sa v budúcich rokoch už ale nepočíta. Energetická kríza zasiahla slovenskú ekonomiku 11,4 percentami HDP, na peniaze okolo 13 miliárd eur predovšetkým z dôvodu doterajšej závislosti od lacných ruských fosílnych palív pre slovenské domácnosti ako aj nášho priemyslu.
Výdavkové stropy a dlhová brzda
Hlavným bodom predvolebného zápasu do parlamentu kandidujúcich strán a hnutí by mala byť ich predstava o spôsobe konsolidácie štátneho rozpočtu na jeho oboch stranách, ktorú napokon vždy zaplatia len daňoví poplatníci. Pri zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci rok treba dôsledne analyzovať výdavky súvisiace s fungovaním štátu, kde sa počíta s výdavkovými stropmi a s ústavným zákonom o dlhovej brzde. Pod výdavkovými stropmi treba len rozumieť dodržiavanie fiškálnych pravidiel operatívneho riadenia deficitu pri konkrétnych peňažných výdavkov vo vzťahu len k očakávanému rastu HDP, čo doteraz pri spomínaných opakovaných krízach nefungovalo preto že vládni politici tvrdili, že nemôžu na jednej strane domácnostiam ako aj firmám pomáhať a na druhej strane vo fiškálnych stimuloch obmedzovať, s čím sa dá súhlasiť. V tejto súvislosti ale treba povedať, že pokiaľ v Česku je zadlženosť 42 percent k HDP a na Slovensku dosahuje 60 percent, zatiaľ čo priemerná zadlženosť v eurozóne je až 88 percent k HDP. Nikto nemôže počítať, že štátny rozpočet na budúci rok bude vyrovnaný, čo by znamenalo škrty v objeme 3 miliárd eur, ktoré sa nemôžu dotýkať sociálnych dávok a dôchodkov. Treba si počkať ako sa bude vyvíjať daňová medzera ktorá vo výbere dane z pridanej hodnoty, ktorá vlani klesla z 16 až na 12 percent, pričom priemer v únii je 10 percent. Pokiaľ sa podarí od roku 2024 verejné rozpočty konsolidovať o 0,5 percent ročne, vyhneme sa sankciám zo strany Európskej komisie a bez väčších problémov budeme môcť čerpať peniaze z už schváleného fondu obnovy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.