Zadlženosť jednotlivých ekonomík sa meria podielom jej dlhu na HDP, čo dnes globálne predstavuje takmer 280 percent, v peniazoch až 350 biliónov amerických dolárov, pritom zadlženosť na jedného obyvateľa je až 37 500 dolárov. Do týchto dlhov sa počítajú dlhy verejného sektora, domácnosti či ostatné dlhy finančného ako aj nefinančného sektora. Zadlženosť ani nás neobchádza, keďže deficit verejného dlhu k HDP už prekročil 60 percent, čo na jedného z nás predstavuje 12 200 eur, ktoré sa budú v ďalšom období skôr zvyšovať. Ako tento dlh znížiť pri klesajúcom hospodárskom raste, či ďalších výdavkov spojených nielen s klimatickým zmenami ako aj vyššími výdavkami na zbrojenie, pri stále drahších výnosov z emitovaných štátnych dlhopisov, diskutuje politici na národnej ako aj európskej úrovni. Z inflácie sú vyššie príjmy do verejných rozpočtoch, ktoré sa však budú skôr znižovať a tak treba počítať s vyšším zdaňovaním domácnosti a podnikateľov najprv tých ktoré na inflácii „zarobili“, bez ktorej by nedosahovali nadštandardné príjmy. Z pochopiteľných dôvodov sa „všetky bránia“ odviesť do verejných rozpočtov z nadmerných ziskov viac, pritom sa odvolávajú na memorandá podpísané ešte s terajšou vládou dnes v demisii, že počas volebného obdobia sa v prípade bankového sektora nezavedie v minulosti aj fungujúci bankový odvod ani obdobné inštitúty. Ktorá však zo spomínaných strán memoranda bude v tomto prípade musieť ustúpiť, čo napokon platí aj v iných dohodách medzi terajšou aj budúcou vládou a spoločnosťami vo vybraných sektoroch si počkajme.
Na predvolebných mítingoch sa treba opýtať
Či dôvodom, že na Slovensku podnikajúce komerčné banky zahraničných vlastníkov sa zatiaľ nechcú „podeliť“ o svoj zisk so svojimi klientmi aspoň tým, že ponúknu lepšie zhodnotenie termínovaných účtov a od dôchodcov si nebudú „účtovať“ poplatky je, že sa otvorené diskutuje aj o opätovnom zavedení v minulosti osvedčeného bankového odvodu. Centrálne banky sa otvorene priznávajú so zvyšovaním úrokových sadzieb, čo bude znamenať že aj financovanie deficitných štátnych rozpočtov bude drahšie a preto tiež si kladieme otvorenú otázku prečo emitované štátne dlhopisy by si nemohli kupovať aj slovenskí občania za terajší ich výnos viac ako 3,5 percenta, čo im dnes komerčné banky na termínovaných účtoch neponúkajú? Takto sa dáva „zarobiť“ len zahraničným investorom, čo by nám Úrad pre riadenie dlhu mohol tiež ozrejmiť. Keď k tomu pripočítame, že pri tvorbe štátneho rozpočtu pre budúci rok už nebudú domácnosti môcť počítať s fiškálnymi stimulmi na doterajšej úrovni predovšetkým v kompenzovaní vysokých cien energii a navyše nás komerčné banky informujú o klesajúcich úsporách, to veru so sociálnym zmierom nevyzerá najlepšie. Občan právom očakáva, že odpoveď na niektoré z týchto otázok sa dozvie na predvolebných mítingoch a preto občania „pýtajme sa?“
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.