O tom, že peniaze na účtoch v banke alebo v peňaženke strácajú pôvodnú nominálnu hodnotu vieme. Ich reálna hodnota je znížená o mieru inflácie, čo znamená, že dnes si za ne kúpime menej ako sme si kúpili vtedy keď sme k peniazom prišli. Banky a investiční poradcovia nás presvedčujú peniaze investovať od akciových a dlhopisových cenných papierov pokiaľ možno dlhodobo, ktorých zhodnotenie je vraj vyššie ako úspory na akomkoľvek účte v banke, s čím sa dá súhlasiť. Stačila však paniku spojená s poklesom akcií a hromadným výberom peňazí len v niektorých menších amerických bankách, ktorá sa na prekvapenia nás všetkým preniesla do Európy a už to platiť nemusí, keďže aj najznámejšie banky opakovane konštatujú pokles ich akcii. Keď navyše začnú bankoví klienti panikáriť a hromadne vyberať svoje vlastné peniaze ktoré banka nemá lebo sú rozpožičané, nastáva pre ňu ďalší problém, ktorý môže riešiť dočasne odpredajom nakúpených štátnych dlhopisov obyčajne so stratou, alebo sa môže obrátiť aj na centrálnu banku s nejakou formou pomoci.
Bankové termínované financovanie
Na bankroty už známych amerických bank reagovala americká centrálna banka doteraz nepoznaným menovým nástrojom s názvom termínované financovanie. Jeho obsahom sú núdzové pôžičky centrálnej banky s cieľom poskytnúť problémovým bankám núdzovú likviditu pre potreby podnikov a domácnostiam v prípade, že budú od banky požadovať peniaze ktoré ale nebudú v dostatočnom objeme na účtoch v ich banke. Pôžička označovaná ako BTFP sa poskytne na obdobie jedného roka, pričom ako kolaterál budú väčšinou nakúpené štátne dlhopisy emitované na americkom finančnom trhu. Program BTFP sa pokladá za dočasné núdzové opatrenie do marca 2024 a svojím obsahom sa podobá na dlhodobý menový nástroj centrálnej banky pod názvom kvantitatívne uvoľňovanie. Spomínaný program sa tak pokladá za dôležitý nástroj zabezpečenia bankovej likvidity, ktorá je vždy v každej banke ohrozená v prípade hromadného „útoku“ bankových klientov. V tejto súvislosti pripomíname, že podľa amerických zákonov sú vklady amerických vkladateľov chránené do výšky 250 tisíc amerických dolárov, ktoré práve v zlyhaných bankách výrazne prevyšovali. Napriek prijatého programu na záchranu aj menších bank, si väčšina vkladateľov svoje peniaze vybrala a presunula ich radšej do veľkých bank. Ako sa bude postupovať v eurozóne v obdobných prípadoch sme sa zatiaľ nedozvedeli.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.