So sprísňovaním menovej politiky začali americká a európska centrálna banka vlani predovšetkým preto, že inflácia na oboch stranách Atlantiku bola výrazne vyššia ako bol ich inflačný cieľ, čo napokon platí aj doteraz. Obe centrálne banky predovšetkým zaujíma percento jadrovej inflácie, čo predstavuje mieru rastu cien tých tovarov a služieb na ktoré nemá vplyv ich sezónnosť a keďže táto je naďalej vysoká, bude sa v sprísňovaní menovej politiky pokračovať. ECB sa tento krát pochlapila už nielen tým, že zvýšila svoje základné úrokové sadzby skôr ako americká, ale predovšetkým tým, že sa nebála ich zvýšiť až o 50 bázických bodov na terajších 3,5 percenta. Čo to znamená pre všetkých účastníkov trhu? Nič viac ani nič menej ako zdražovanie požičiavaných peňazí firmám a domácnostiam s následným rizikom na nárast nezamestnanosti ako dôsledok hospodárskeho poklesu. Podľa názoru viacerých nebude tento krát americká centrálna banka tak razantné zvyšovať svoj najdôležitejší menový nástroj predovšetkým preto, že jej podriadený bankový sektor poznačil krach viacerých menších bank ktoré sa ale špecializovali na riskantné požičiavanie peňazí technologickým firmám nazývané ako startupy, či na príjmy aj z oblasti kryptomenového sektoru, ktorý je sám o sebe problém.
Riadenie bankových pasív a aktív zlyhalo
Pokračovanie ich predmetu podnikania zachraňovala ako napokon vždy len americká centrálna banka, ktorá tak znovu naštartovala tlačiareň peňazí alebo vo forme vkladov od 11 najvýznamnejších amerických bank v objeme 30 miliárd dolárov. Aký bol podiel vrcholového manažmentu aj na krachu bank už posudzujú regulačné úrady, ale že jedným z dôvodov bolo zlyhanie riadenia aktív a pasív, keď krátkodobé vklady sa investovali do dlhodobých aktív, na ktorých sa pri spomínaných zvyšujúcich úrokov sa vôbec nedalo zarobiť, len skôr prerobiť. Nikto ale nepochybuje, že zo strany centrálnych bank sa sprísnia podmienky kontroly bankového kapitálového podnikania. Bankové pády Silvergate, Silicon, Signature a najnovšia aj Rirst Rebublic, neobišli ani európsky kontinent, z ktorého spomenieme švajčiarsku banku Credit Suisse, ktorú keď odmietol finančne zachraňovať hlavný akcionár Saudská národná banka, sa musela obrátiť len na Švajčiarsku centrálnu banku, ktorá pomohla. O tom, že centrálne banky sa svojou nezodpovednou menovou politikou, keď najprv dramatický znížili úrokové sadzby a potom ich zvýšili, podpísali pod terajší stav globálneho bankového systému, ktorý nemôžeme nazvať, že je stabilný a nespôsobuje u jeho vkladateľov paniku. O tom, že „špinavé paprče“ v terajšej inflačnej vlne majú vládne fiškálne stimuly, ktorých spoločným menovateľom je „rozdávanie“ peňazí bez toho žeby boli kryté vyššou produktivitou práce a vyššou úrovňou zdravotných, sociálnych ako aj iných služieb v prospech domácnosti, sa tiež nepochybuje.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.