Po inflácii je najviac skloňovaným pojmom v našej ekonomiky deficit, ktorý chápeme ako deficit verejných financií, čo je za rok rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo všetkých verejných rozpočtoch a deficit verejného dlhu, čo sú načítané deficity verejných financií za viacero rokov v závislosti od toho od kedy sa oba rozpočtové ukazovatele sledujú, navyše ale k ročnému HDP. Pokiaľ vlani sme v našej ekonomike vykazovali deficit verejných financií na úrovni 3,3 percenta k HDP, tak v tomto roku to bude určite nad hranicu 6 percent k HDP a v ďalšom nám Národná banka Slovenska prognózuje ešte o nejakú tu desatinu vyšší deficit. Dôvod? Fiškálne kompenzačné opatrenia pomoci v prospech domácností a firiem v cenách energií, ktoré sa vyšplhali na viac ako 3 miliardy a tak si kladieme oprávnenú otázku, koľko zaplatí európsky rozpočet a či v doterajšej fiškálnej podpore zo strany vlády bude sa v ďalšom období pokračovať? Pokiaľ ide o verejný dlh, tak ten sa nám neustále zvyšuje, dnes sme na úrovni 57 percent. V eurozóne je priemer 85 percent, nad 100 percent sú verejné dlhy v Grécku, Taliansku a Španielsku.
Dotačné peniaze treba investovať a neprejesť
Za prvý štvrťrok tohto roku vykázal štátny rozpočet deficit 1,56 miliardy eur, čo oproti vlaňajška je horší výsledok o cca 400 milióna eur. Príjmy nám vzrástli o 17,6 percenta predovšetkým z dôvodu inflácie a výdavky až o 21,8 percent tiež z dôvodu inflácie aj z dôvodu fiškálnych opatrení vlády. O tom, že od novej vlády sa budú očakávať zásadné štrukturálne zmeny na oboch stranách štátneho rozpočtu, treba počítať. Slovenská ekonomika je tak čoraz viac závislá od dotácii niekoľko sto miliónov eur a tak je namieste otázka, či peniaze idú do spotreby, čím sa zvyšuje domáca spotreba a teda aj inflácia a HDP, alebo aj do zvyšovania produktivity práce ktorá zvyšuje pridanú hodnotu z ktorej sa dlhy splácajú , alebo a čo je najhoršie získať čo najviac voličských preferencií. Čo je pre nás najväčším prekvapením, že v terajšej vláde v demisii neprechádzajú vládne zákony ktorých realizáciou by sme za peniaze z Fondu obnovy, mohli v ekonomike uskutočniť potrebné štrukturálne zmeny. V budúcom roku by sme mali podľa ústavného zákona pripraviť vyrovnaný štátny rozpočet, čo znamená znížiť tohtoročný deficit štátneho rozpočtu o viac ako 3 miliardy eur, čo si veru nevieme predstaviť. A tak netreba budúcej podľa všetkého koaličnej vláde závidieť, ako sa bude vedieť v budúcom rozpočtovom roku s tohtoročnou zadlženosť ekonomiky popasovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.