
Národná banka Slovenska priznáva, že v štruktúr vkladov našich občanov nastáva zmena a síce klesajú na bežných účtoch, ako jedinej členskom štáte v eurozóne. Kde sa peniaze „podeli“? Niečo sa odplavilo na termínové účty ale nie v takom objeme ako klesli na bežných účtoch, časť z nich si občania vykrývajú vyššie spotrebiteľské výdavky, keďže vraj nie sú ochotní znížiť z dôvodu zdražovania doterajší ich životný štandard. Poniektorí sa rozhodli znížiť úverové záväzky , keďže avizované zvyšovanie úrokových sadzieb im poriadne zvyšuje mesačné splátky a takto by sme mohli pokračovať. Zatiaľ nejde o žiadny „rum“ na vklady, ako to bolo v prípade krachu niektorých amerických bank, ktoré zachraňovali na tento účel zriadené úverové linky z útrob centrálnej banky. Ako by to dopadlo u nás nešpekulujeme, keďže Národná banka Slovenska nemá oprávnenie emitovať eurá a či by ich bola ochotná ECB pre komerčné banky podnikajúce na slovenskom bankovom trhu zriadiť pre ich záchranu úverové linky, tiež nešpekulujeme. Peniaze vkladateľov sú z ich bankových účtoch už dávno preč, keď časť sa z nich požičala a za väčšiu časť komerčná banka nakúpila štátne dlhopisy alebo iné cenné peniaze.
Banky sa hromadného výberu vkladov obávajú
Na tento stav upozorňuje americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku N. Roubini, ktorý sa preslávil tým, že v predstihu predpovedal aj hospodárske krízy a krachy bank v minulosti vtedy, keď ich klienti začali vo veľkom si vyberať vklady z amerických bank vraj z dôvodu, že neboli poistené, keď dostali avízo, že ich banka je v nejakých problémoch, ale vraj aj z dôvodu že ich chceli investovať do výnosnejších a bezpečných aktív. V čom je teda problém? Nuž len v tom, že keby nastal aj v slovenskom bankovníctve rum na výbery vkladov a banka by nemala peniaze, musela by predať nakúpené cenné papiere, ktorých reálna hodnota je nižšia ako pôvodná nominálna, čo pre banku znamená strata. Keďže ďalšia strata by vznikla poklesom akcii, je tento stav pre každú banku bez rozdielu či podniká na starom kontinente alebo na druhej strane Atlantiku, likvidačný. Zvyšovanie úrokov z dôvodu inflácie totiž znamená, vyšší výnos z dlhopisov, ale nižšiu ich cenu.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.