Dnešná vysoká inflácia na ktorú centrálne banky reagujú zvyšovaním úrokových sadzieb má niekoľko vzájomne súvisiacich príčin, ktorých spoločným menovateľom je obrovská masa ničím nekrytých peňazí, čo vyvoláva potrebu vyššími úrokovým sadzbami a súčasne aj zastavením kvantitatívneho uvoľňovania, tieto peniaze z finančného trhu stiahnuť. Medzi menovou politikou americkej a európskej centrálnej banky je ale rozdiel v tom, že na druhej strane Atlantiku sú úroky vyššie pri nižšej miere inflácie, ktorá navyše rešpektuje americkú zamestnanosť, ktorá sa neustále zvyšuje, čo vyvoláva tlak na infláciu. O tom, že na infláciu mali vplyv covid, keď vláda dotovala domácnosti peniazmi ktoré nebolo kde minúť a keď už bolo, kupovalo sa hlava nehlava a ceny tovarov a služieb vyleteli. Aký bol a stále je podiel zelenej politiky na inflácii, nebudeme radšej komentovať. Na zvyšujúcu mieru inflácie prispieva svojím dielom aj vláda fiškálnymi, vo viacerých prípadoch aj neadresnými stimulmi, čo sa opakuje takmer vždy pred parlamentnými voľbami.
Potravinová inflácia zvyšuje inflačný priemer
Predchádzajúce problémy v dodavateľsko-odberateľských vzťahoch sa už ustálili, informácie z komoditnej burzy hovoria o poklese cien energii a tak ešte ostáva vyriešiť narastajúce ceny potravín, s ktorými si zatiaľ politici nevedia poradiť s tak naša 15 percentná inflácia je v eurozóne s priemerom 8 percent jedna z najvyšších. Potraviny sa na raste inflácii podieľajú až 6 percentuálnymi bodmi, keď priemerná potravinová inflácia je viac ako 30 percent, pričom u veľkonočných vajíčok to bolo viac ako 80 percent. Potravinári sa odvolávajú na vyššie ceny vstupov do poľnohospodárstva až o 40 percent, z ktorých najviac zdražili hnojivá o takmer 130 percent. Centrálne banky tvrdia, že pokiaľ inflácia neklesne na ich dvojpercentné cieľové číslo, budú so zvyšovaním úrokovej sadzby naďalej pokračovať bez ohľadu či vyvolá recesiu, čo pre nás všetkých je viac ako zlá správa, keďže sme ako občania, infláciu nezavinili. Z hľadiska životnej úrovne bude dôležitý vzťah medzi rastom HDP a mierou inflácie tak, aby hospodársky rast bol rýchlejší ako miera inflácie, čo zatiaľ funguje opačne a preto na budúci vývoj ekonomiky sa aj v kontexte iných predovšetkým globálnych ekonomických problémov pozeráme s obavou. Keďže centrálne banky budú uprednostňovať zníženie inflácie za každú cenu a to aj za cenu recesie, treba počítať že v zdražovaní peňazí sa bude pokračovať. Aký to ale bude mať dopad na výnosy štátnych dlhopisov niektorých najviac zadlžených krajín eurozóny, nešpekulujeme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.