O tom, že peniaze na účtoch v banke alebo v peňaženke strácajú pôvodnú nominálnu hodnotu vieme. Ich reálna hodnota je znížená o mieru inflácie, čo znamená, že dnes si za ne kúpime menej ako sme si kúpili vtedy keď sme k peniazom prišli. Banky a investiční poradcovia nás presvedčujú peniaze investovať od akciových a dlhopisových cenných papierov pokiaľ možno dlhodobo, ktorých zhodnotenie je vraj vyššie ako úspory na akomkoľvek účte v banke, s čím sa dá súhlasiť. Stačila však paniku spojená s poklesom akcií a hromadným výberom peňazí len v niektorých menších amerických bankách, ktorá sa na prekvapenia nás všetkým preniesla do Európy a už to platiť nemusí, keďže aj najznámejšie banky opakovane konštatujú pokles ich akcii. Keď navyše začnú bankoví klienti panikáriť a hromadne vyberať svoje vlastné peniaze ktoré banka nemá lebo sú rozpožičané, nastáva pre ňu ďalší problém, ktorý môže riešiť dočasne odpredajom nakúpených štátnych dlhopisov obyčajne so stratou, alebo sa môže obrátiť aj na centrálnu banku s nejakou formou pomoci.
Dočasný program núdzových pôžičiek
O tom, že americké bankroty otriasli finančným trhom sa nepochybuje a keď sa k tomu zaznamenal aj masívny výber vkladov nečudujme sa, že americká centrálna banka hľadala spôsob ako dodať chýbajúcu likviditu spomínaným krachujúcim bankám. A tak vymyslela program núdzových pôžičiek v prospech všetkých ktorí zhromažďovali peniaze od vkladateľov na obdobie jedného roka, pričom zárukou sú americké štátne dlhopisy, či cenné papiere kryté hypotékou. Program núdzových pôžičiek ma dočasnú platnosť do marca budúceho roku, čo bude potom nechce americká banka komentovať. Pre užívateľov týchto pôžičiek je výhodou aj pevná úroková sadzba ako aj neplatenie žiadnych poplatkov. Dôvodom prečo banky zlyhali je zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk, ktoré tak boli príčinou poklesu hodnoty cenných papierov. Tieto sa predávali so stratou len preto, aby banka mala dostatok likvidity potrebnej na financovanie len výberov peňazí jej zákazníkov. Bankoví odborníci pokladajú tento núdzový program za inú formu kvantitatívneho uvoľňovania, ktorá spolu s nízkymi úrokmi bola príčinou narastajúcej zadlženosti verejných rozpočtov a rastu akciových indexov a cien nehnuteľnosti, čo však nezodpovedalo potrebám reálnej ekonomiky a preto sa pokladá za jednu z príčin terajších globálnym ekonomických problémov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.