Pre Ukrajincov je to stratená situácia. Kým oni umierajú pri obrane svojej pôdy, finančné inštitúcie zákerne podporujú konsolidáciu poľnohospodárskej pôdy oligarchami a západnými finančnými záujmami.
Tvrdí to Frédéric Mousseau, politický riaditeľ nezávislého think tanku Oakland Institute. V závislosti od toho, ktorým zdrojom veríte, počas konfliktu s Ruskom zomrelo 100 000 až 300 000 ukrajinských vojakov (možno aj viac). Toto číslo samozrejme nezahŕňa civilné obete.
Mainstream a médiá na Západe tvrdia, že Rusko obsadilo Krym a potom napadlo Ukrajinu. Rusko je vykresľované ako otvorený agresor, ktorý chce obnoviť svoju kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami Európy.
Tento príbeh je však nepravdivý a bol vyvrátený rôznymi komentátormi, ktorí podrobne vysvetľujú, ako bola Ukrajina využívaná a zmanipulovaná ako súčasť geopolitickej kampane, ktorú sformulovali neokonzervatívci vo Washingtone s cieľom destabilizovať Rusko.
Rozširovanie NATO smerom na východ, prevrat podporovaný USA v roku 2014 – po ktorom nasledovalo osem rokov ostreľovania etnicky ruských východných častí krajiny kyjevským režimom, ktoré si vyžiadalo približne 14 000 mŕtvych – viedli k vojenskému zásahu Ruska, ktoré expanzionizmus a militarizmus považuje za existenčnú hrozbu.
Účelom tohto článku nie je skúmať tieto problémy. O tom už bolo napísané mnoho inde. Krajiny NATO ale na Ukrajinu poslali vojenskú techniku za miliardy dolárov a zomreli pri tom státisíce mladých Ukrajincov. Zomreli vo viere, že chránia svoj národ – svoju krajinu. Zem, ktorá patrí k najúrodnejším na svete.
Profesorka Olena Borodina z Národnej akadémie vied Ukrajiny hovorí:
„Dnes vo vojne bojujú a zomierajú tisíce vidieckych chlapcov a dievčat, poľnohospodárov. Všetko stratili. Procesy voľného predaja a kúpy pôdy sú čoraz viac liberalizované a inzerované. To skutočne ohrozuje práva Ukrajincov na ich pôdu, za ktorú pokladajú svoje životy.“
Borodina je citovaná v správe Oakland Institute War and Theft: The Takeover of Ukraine’s Agricultural Land z februára 2023: V nej sa odhaľuje, ako oligarchovia a ich finančné záujmy rozširujú kontrolu nad ukrajinskou poľnohospodárskou pôdou s pomocou a financovaním západných finančných inštitúcií.
Pomoc poskytnutá Ukrajine v posledných rokoch bola spojená s drastickým programom štrukturálnych zmien, ktorý vyžaduje vytvorenie trhu s pôdou prostredníctvom zákona, ktorý vedie k väčšej koncentrácii pôdy v rukách mocných záujmov. Súčasťou programu sú aj úsporné opatrenia, škrty v sociálnych sieťach a privatizácia kľúčových odvetví ekonomiky.
Frédéric Mousseau, spoluautor správy, hovorí:
„Napriek tomu, že je v centre pozornosti spravodajstva a medzinárodnej politiky, málo pozornosti sa venuje jadru konfliktu – kto ovláda poľnohospodársku pôdu v krajine známej ako chlebník Európy. Odpoveď na túto otázku má zásadný význam pre pochopenie hlavných stávok v tejto vojne.“
Zo správy vyplýva, že celková rozloha pôdy, ktorú kontrolujú oligarchovia, skorumpovaní jednotlivci a veľké poľnohospodárske podniky, presahuje deväť miliónov hektárov, čo je viac ako 28 % ukrajinskej ornej pôdy (zvyšok využíva viac ako osem miliónov ukrajinských farmárov).
Najväčšími vlastníkmi pôdy je zmes ukrajinských oligarchov a zahraničných záujmov – prevažne európskych a severoamerických a tiež štátneho fondu Saudskej Arábie. Do ukrajinskej pôdy investuje aj množstvo veľkých amerických dôchodkových fondov, nadácií a univerzitných fondov prostredníctvom NCH Capital – súkromného investičného fondu so sídlom v USA, ktorý je piatym najväčším vlastníkom pôdy v krajine.
Prezident Zelenskyj uzákonil pozemkovú reformu v roku 2020 proti vôli veľkej väčšiny obyvateľstva, ktorí sa obávali, že prehĺbia korupciu a posilnia kontrolu mocných záujmov v poľnohospodárskom sektore.
Oaklandský inštitút upozorňuje, že zatiaľ čo veľkí vlastníci pôdy získavajú masívne financovanie od západných finančných inštitúcií, ukrajinskí poľnohospodári, ktorí sú nevyhnutní na zabezpečenie domácich dodávok potravín, nedostávajú prakticky žiadnu podporu. Pri existencii trhu s pôdou, v podmienkach vysokého ekonomického napätia a vojny, povedie tento rozdielny prístup k ďalšiemu sceľovaniu pôdy veľkými poľnohospodárskymi podnikmi.
Až na jednu sú všetky z desiatich najväčších pozemkových spoločností registrované v zahraničí, predovšetkým v daňových rajoch, ako je Cyprus alebo Luxembursko. Správa identifikuje mnoho významných investorov, vrátane Vanguard Group, Koperník Global Investors, BNP Asset Management Holding, NN Investment Partners Holdings vo vlastníctve Goldman Sachs a Norges Bank Investment Management, ktorá spravuje nórsky štátny investičný fond.
Väčšina poľnohospodárskych podnikov je značne zadlžená u západných finančných inštitúcií, najmä v Európskej banke pre obnovu a rozvoj, Európskej investičnej banky a Medzinárodnej finančnej korporácii – odnoži Svetovej banky v súkromnom sektore.
Tieto inštitúcie sú spoločne hlavnými veriteľmi ukrajinských poľnohospodárskych podnikov, pričom len šiestim najväčším ukrajinským pozemkovým spoločnostiam bolo v posledných rokoch požičaných takmer 1,7 miliardy USD. Ďalšími kľúčovými veriteľmi je zmes prevažne európskych a severoamerických finančných inštitúcií, a to ako verejných, tak súkromných.
Správa uvádza, že veritelia tak získavajú finančný podiel na fungovaní poľnohospodárskych podnikov a majú na nich značný vplyv. Ukrajinskí poľnohospodári medzitým museli hospodáriť s obmedzeným množstvom pôdy a finančných prostriedkov a mnohí z nich sa teraz ocitli na pokraji chudoby.
Medzinárodné finančné inštitúcie v skutočnosti dotujú koncentráciu pôdy a deštruktívny priemyselný model poľnohospodárstva založený na intenzívnom využívaní syntetických vstupov, fosílnych palív a veľkoplošnom pestovaní monokultúr.
To, čo sa deje na Ukrajine, je do značnej miery súčasťou širšieho trendu: do poľnohospodárstva po celom svete vstupujú súkromné kapitálové fondy, ktoré sa využívajú na lacný prenájom alebo odkúpenie poľnohospodárskych podnikov a ich zlučovanie do veľkých priemyselných obilnárskych a sójových koncernov. Tieto fondy využívajú penzijné fondy, štátne investičné fondy, nadačné fondy a investície vlád, bánk, poisťovní a majetných jednotlivcov.
Takáto financializácia poľnohospodárstva presúva moc do rúk ľudí, ktorí nemajú k poľnohospodárstvu žiadny vzťah. Slovami Larryho Fínka zo spoločnosti BlackRock: „Dlho sa venujte poľnohospodárstvu a vode a choďte na pláž.“
Fondy obvykle investujú na 10 až 15 rokov, čo investorom prináša dobré výnosy, ale môže to za sebou zanechať dlhodobú ekologickú a sociálnu devastáciu a podkopávať miestnu a regionálnu potravinovú bezpečnosť.
Podľa Oaklandského inštitútu naopak drobní poľnohospodári na Ukrajine vykazujú odolnosť a obrovský potenciál na rozšírenie iného modelu výroby založeného na agroekológii a produkcii zdravých potravín. Zatiaľ čo veľké poľnohospodárske podniky sú zamerané na exportné trhy, sú to práve ukrajinskí malí a strední poľnohospodári, ktorí zaisťujú potravinovú bezpečnosť krajiny.
To zdôrazňuje aj Štátna štatistická služba Ukrajiny vo svojej správe „Hlavné poľnohospodárske charakteristiky domácností vo vidieckych oblastiach v roku 2011“, ktorá ukázala, že drobní poľnohospodári na Ukrajine obhospodarujú 16 % poľnohospodárskej pôdy, ale poskytujú 55 % poľnohospodárskej produkcie, vrátane 97 % zemiakov, 9 % medu, 88 % zeleniny, 83 % ovocia a bobuľovín a 80 % mlieka.
V júni 2020 schválil MMF 18-mesačný úverový program pre Ukrajinu v hodnote 5 miliárd dolárov. V tom istom roku Svetová banka tiež začlenila opatrenia týkajúce sa predaja verejnej poľnohospodárskej pôdy ako podmienky do pôžičky na rozvojovú politiku (tzv. „balíček pomoci“ kvoli COVIDU) pre Ukrajinu vo výške 350 miliónov USD. To zahŕňalo požadované „predbežné opatrenie“, ktoré „umožní predaj poľnohospodárskej pôdy a využitie pôdy ako zálohy“.
Podľa Oaklandského inštitútu:
„Ukrajina je teraz tretím najväčším dlžníkom Medzinárodného menového fondu na svete a jej ochromujúce dlhové bremeno pravdepodobne povedie k ďalšiemu tlaku zo strany veriteľov, držiteľov dlhopisov a medzinárodných finančných inštitúcií na spôsob povojnovej obnovy, ktorej náklady sa odhadujú na 750 miliárd USD.“
Finančné inštitúcie využívajú obrovské zadlženie Ukrajiny na ďalšiu privatizáciu a liberalizáciu a tlačia krajinu do kúta, aby jej urobili ponuku, ktorú nemôže odmietnuť.
Od začiatku vojny je ukrajinská vlajka vyvesená pred budovami parlamentov na Západe a ikonické pamiatky sú osvetlené v jej farbách. Obrázok, ktorý sa používa na vyvolanie pocitov solidarity a podpory tohto národa a zároveň slúži na odvedenie pozornosti od drsných machinácií geopolitiky a novodobého ekonomického drancovania, ktoré sa neobzerá na štátne hranice a neberie ohľad na osud obyčajných občanov.
AUTOR: Colin Todhunter
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Colin Todhunter: Sowing Seeds of Plunder: A Lose-Lose Situation in Ukraine, Global Research/CZ24news, 10.05.2023
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.