Americké tanky Abrams a britské tanky Chalenger používajú na rozdiel od nemeckých tankov Leopard prieraznú muníciu s ochudobneným uránom, ktorú Briti dodávajú pre svoje tanky aj na Ukrajinu. Muníciu s uránom do rôznych typov zbraní už použili západné armády v Srbsku, Iraku, Afganistane a inde. Izrael ju použil v Gaze. Aké sú jej vojenské výhody a aké je nebezpečenstvo pre živé organizmy? Aký je rozdiel medzi obohateným a ochudobneným uránom a na čo sa používajú?
Munícia a pancier
V minulosti boli tanky ničené hlavne nemeckým vynálezom z druhej svetovej vojny Panzerfaust (pancierová päsť) s výbušnou hlavicou – strela vybuchla pri dotyku s pancierom a kumulovaný (usmernený) lúč rozpálených plynov výbuchu prepálil pancier a zabil posádku vysokou teplotou, ktorá spôsobila aj výbuch munície uloženej v tanku.
Postupne sa vyvíjali odolnejšie vrstvené panciere, napríklad s vrstvami gumy pri tanku T-72. Účinnosť protitankových kumulatívnych striel veľmi znížilo dynamické pancierovanie – krabičky s výbušninami rozmiestnené na povrchu tanku. Najprv ich mali Američania, Sovietom sa ich nedarilo vyrobiť – pri pokusoch vybuchli všetky naraz a zničili tank. Ako získali tento americký patent, hovorí humorne táto skutočná dobrodružná príhoda.
V roku 1982 v Libanone sa Sýrčanom podarilo zázračne ukoristiť nepriestrelný nepoškodený izraelský tank americkej výroby M48 pokrytý krabičkami aktívneho pancierovania – dynamickej ochrany. Pre tento úlovok bolo okamžite zo Sovietskeho zväzu poslané do Sýrie transportné lietadlo AN-22. Pri spiatočnom lete bolo lietadlo prinútené britskými stíhačkami zo základne na Cypre k zmene kurzu a k pristátiu na ostrove. Sovietski piloti vykonali priblíženie na pristátie, ale pred dotykom s dráhou pridali plyn a odleteli podľa plánu do Budapešti. Lietadlo nebolo stíhačkami ďalej prenasledované, pretože stíhačkám došlo palivo a práve pristali. Ruskí vedci potom rýchlo prišli na záhadu nepriestrelnosti amerického tanku a taktiež začali používať dynamické pancierovanie. V plechových krabiciach sú dve vrstvy výbušniny, ktorá zoslabí a odkloní kumulovaný lúč z protitankovej strely od chráneného panciera. Takto ruská armáda dokáže rýchlo a lacno vylepšiť pancier aj na starých modeloch tankov, ktoré stále putujú z utajených skladov na Sibíri, kde boli zakonzervované, na ukrajinský front na Donbase.
Vývoj protitankovej munície preto pokračoval. Zistilo sa, že aj metrový pancier môže preraziť nevýbušná strela z tvrdého materiálu, ak letí veľmi vysokou rýchlosťou. Jeden z najtvrdších kovov (na stupnici tvrdosti číslo 9, za ním je len diamant číslo 10) je volfrám. Problémom je jeho cena, vysoký bod tavenia 3 422 °C, a tak aj veľmi drahé spracovanie do potrebného tvaru. Takmer zadarmo sa ponúkol odpad z jadrových elektrární – ochudobnený urán – izotop uránu 238 (U-238).
Rozdielne druhy uránu
Prírodná ruda smolinec má nízku rádioaktivitu, pretože urán v nej je na 99 % izotop U-238, tento izotop je neštiepny, čo znamená, že nedokáže jadrovú reťazovú reakciu. Len 0,72 % prírodného uránu tvorí rádioaktívny izotop U-235.
V procese obohacovania – zvyšovania podielu rádioaktívneho uránu sa U-235 oddeľuje od U-238 zvyčajne na centrifúgach. Mierne obohatený urán s podielom izotopu U-235 obvykle 3 – 5 % sa využíva vo väčšine jadrových elektrární. Vysoko obohatený urán (obsah U-235 nad 85 %) má najmä vojenské využitie na konštrukciu jadrových zbraní. Urán U-235 sa štiepi pri jadrovej reakcii s uvoľnením veľkého množstva energie na báryum a kryptón.
Jadrová zbraň Little Boy (chlapček) zvrhnutá bezdôvodne USA na japonské mesto Hirošima 6. augusta 1945 obsahovala vysoko obohatený urán 235. Aby bomba vybuchla, muselo sa v nej v momente výbuchu spojiť „kritické množstvo uránu U-235“, pri takom množstve začne samovoľne jadrová reakcia. Kritické množstvo závisí od čistoty uránu, koľko percent je v ňom obohateného U-235 (napríklad pre 85 % je to 48 kg). S každým pribúdajúcim percentom sa toto množstvo rýchlo zmenšuje. Predstavte si, aký ťažký je urán – guľa s hmotnosťou 48 kg je menšia ako lopta.
Bomby z U-235 sa už nepoužívajú, lebo by boli veľmi drahé. Pýtate sa, prečo bolo toľko jadrových pokusných výbuchov a čo nimi sledovali? Odpoveďou je zložitá konštrukcia hlavíc, aby sa dosiahla minimálna hmotnosť a cena materiálu pri maximálnom ničivom účinku. Vyvinuli sa rôzne typy jadrových zbraní – majú rôzny účinok, napríklad neutrónové bomby majú okamžité silné smrtiace žiarenie pri pomerne malej ohnivej guli a tlakovej vlny.
Zistilo sa, že aj so zvyšovaním hustoty sa kritická hmotnosť znižuje, jadrové hlavice tak môžu byť oveľa menšie a ľahšie. Namiesto toho, aby sa zrazili dva veľké a ťažké podkritické kusy drahého jadrového paliva do kritického množstva, moderné zbrane vo vnútri obalu odpália klasické chemické výbušniny okolo podkritickej gule uránu 235 alebo plutónia 239. Sila z výbuchu smeruje dovnútra, stláča guľu a približuje jej atómy k sebe (zvyšuje sa hustota) a tým sa spustí reťazová (jadrová) reakcia a dôjde k atómovej explózii – aj bez kritického množstva materiálu.
Vytvorili sa špeciálne konštrukcie zložené z uránového obalu, kde neštiepny U-238 iba odráža neutróny naspäť, vo vnútri je nálož z klasických výbušnín a jadrového materiálu – plutónium, U-235. Účinok zvýši prítomnosť prvkov, ako sú lítium, berýlium, všetko je zaliate v montážnej pene. Hlavica vážiaca desiatky kilogramov má rovnaký explozívny účinok ako tisíce až milióny ton klasickej chemickej vojenskej trhaviny, preto sa jej účinok opisuje v kilotonách a megatonách TNT (trinitrotoluén).
AUTOR: Peter Sabela
