Dňa 23. apríla 2023 som sa opäť raz zúčastnila na výstupe na hrad Devín, aby som si spolu s niekoľkými desiatkami národne orientovaných Slovákov uctila nášho drahého Ľudovíta Velislava Štúra. Ten v roku 1836 zorganizoval pamätnú vychádzku na Devín a spolu s hŕstkou študentov Bratislavského lýcea si tam, okrem iného, pridali k svojmu rodnému menu aj druhé slovanské meno. Už pri kúpe vstupeniek ma zaujalo nezvyklé množstvo policajtov a ľudí s modrými vestami.
„Čo je vás tu tak veľa, chlapci, deje sa niečo?“ spýtala som sa jedného z nich.
Šeptom, dôverne, mi oznámil, že majú hlásený príchod extrémistov…
Vystúpili sme na nádvorie stredného hradu a pohybovali sme sa od busty Ľudovíta Štúra smerom k studni. Modré vesty sa motali okolo nás a s pohrdlivými úsmevmi komentovali niektorých horlivcov z našich radov, ktorí ešte nestratili ilúzie a snažili sa „strážcom poriadku“ vysvetliť rozdiel medzi extrémizmom a prejavmi úprimného národného povedomia. Debatovali sme po dvoch, po troch, v hlúčikoch, keď sa blíži modrá vesta a stane si veľmi blízko, aby načúvala…
„Chcete sa pridať do debaty?“ spýtala som sa. „Len neviem, či máte aspoň základné vedomosti o téme rozhovoru. Hovoríme totiž o štúrovcoch… to sú naši predkovia, bez ktorých by sme už možno nemali svoj jazyk a veľmi pravdepodobne ani svoj štát.“
„Nebuďte arogantná,“ fľochol a otočil sa k odchodu.
V takejto dusivej atmosfére pokračoval aj výstup na vrcholovú plošinu, kde sme sa pokochali prekrásnym výhľadom a napriek zákazu rozvinuli národné a pamätné vlajky. Čítate dobre, zakázali nám rozvinúť národné vlajky, lebo to ohodnotili ako prejav extrémizmu! Taká je doba, nemáš správnu vlajku, si extrémista. A tak sa vraciam k úvodu, aby som vysvetlila nový význam slova „extrémizmus“ – najnovšie je to všetko, čo nie je v súlade s provládnou politikou.
AUTOR: Darina Pochabová
