Ekonomiku Nemecka zasiahla séria negatívnych dopadov od pandémie po terajšiu inflačnú krízu, na ktoré ECB reaguje zvyšovaním úrokov, s čím sa napokon stretávame vo všetkých členských štátoch eurozóny. S poklesom európskej ekonomiky sa vo všeobecnosti počítalo, ale že práve nemecká ekonomika bude v trojnásobne väčšej recesii ako bola priemerná recesia v eurozóne, nepočítal určite nikto. Zatiaľ nemôžeme hovoriť o nemeckej chudobe alebo politickej nestabilite, čím sú poznačené predovšetkým len rozvíjajúcej ekonomiky s obrovským dlhmi najmä voči Číne, ale predsa. Nemecká ekonomika bola na starom kontinente najväčšia, bez stanoviska jej ako aj Francúzska sa nič nepodarilo presadiť a tak si kladieme otázku prečo práve za vedenia A. Merkelovej sa jej tak darilo? Odpoveď nevieme nikdy nájsť len v tom, že mala nadštandardné vzťahy s V.V. Putinom, ktorý Nemecku zabezpečil všetky lacné energetické surovinové zdroje, čo dnes neplatí, keďže aj plynovod Nord Stream 1, je mimo prevádzku.
Posledné jadrové elektrárne mimo prevádzku
Čo prekvapilo ešte viac, že havárii jadrovej elektrárni vo Fukušime začal v nemeckom hospodárstve odklon od výroby elektrickej energie z jadra, čo začalo už sa vlády spomínanej kancelárky. Pôvodne sa počítalo že do roku 2022 budú odpojené všetky, ale z dôvodu rusko-ukrajinskeho konfliktu, sa z dôvodu energetickej bezpečnosti odpojovanie pozastavilo. A tak sa začali znovu otvárať uholné revíry, s dopadom na zhoršenie životného prostredia. Tento stav ale netrval dlho, keďže nedávno boli od siete odpojené posledné 3 jadrové elektrárne, čo niektorí nemeckí politici označili ako „čierny deň pre Nemecko“. Či ich bude možné v budúcnosti reaktivovať predovšetkým z dôvodu nedostatku elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nebudeme špekulovať. V tejto súvislosti treba povedať, že nie vo všetkých štátoch EÚ sa tak radikálne postupuje v ukončovaní prevádzky jadrových elektrárni, na Slovensku sa počíta s ich využívaním ako nosným pilierom ekonomiky.
Obrovské investície do obnoviteľných zdrojov
Pred vojenským konfliktom bolo Nemecko bytostne závislé na dodávkach ruských energetických surovín a keďže rozhodnutie skončiť s využívaním fosílnych palív ich prinútilo viac investovať do využívania obnoviteľných zdrojov, ktoré je vraj po USA, druhé najvyššie. Predstava nemeckej vlády je, aby sa do roku 2030 obnoviteľné zdroje energie na 80 percent podieľali na energetickom mixe, zatiaľ čo dnes to je len 46 percent. Koľko a z akých zdrojov sa obrovský megalomanský projekt nemeckej zelenej ekonomiky bude financovať, sme sa nedozvedeli.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.