V roku 2021 sa stala v Egypte výnimočná udalosť. Procesia dlhá 5 km – zlatý sprievod faraónov – prevážala 22 múmií faraónov z Egyptského múzea v Káhire do nového, 7 km vzdialeného Národného múzea egyptskej civilizácie. Každý sarkofág s múmiou, v kapsulách dusíka, viezlo samostatné vozidlo vyzdobené v staroegyptskom štýle. Veľkolepý obrad, aký nemá obdoby, sa mal uskutočniť už v roku 2012, ale pre nepokoje, tzv. arabskú jar, musel byť odložený.
Abydos sa považuje za prvé sídlo Usirovho kultu a patrí medzi najvýznamnejšie archeologické náleziská. Názov pochádza z gréckeho pomenovania, pôvodne z egyptského slova abdžu, čo súviselo s hlavou Usira, ktorá tu má byť podľa legendy uložená. Abydos bolo najdôležitejšie pohrebné centrum – nekropola. Na kopci Umm el Gaab sú hroby najstarších dynastií aj údajný hrob Usira, ktorého tu údajne pochovala samotná bohyňa Eset. A tiež sa tu malo odohrať aj Usirovo zmŕtvychvstanie (Usir – boh podsvetia a reinkarnácie). Paul Brunton v knihe Tajnosti egyptské napísal, že staré tradície hovoria, že v Abydose bol boh-človek Usir tajne pochovaný v pohrebisku strateného mesta Thinidy. Kráľ Neferhotep (1730 p. n. l.) našiel Abydos už ako ruinu a jeho následníci vybudovali krásne stavby zo zrúcanín starého mesta. Abydos bol prvým miestom Usirovho kultu a jeho história je spojená s dejinami samotného Usira, z obdobia bez dátumov, s prehistorickým Egyptom, keď vládli polobohovia. Práve tu boli pochovaní prví známi faraóni z oficiálne prvej a druhej dynastie. Ale najstarší tu známy kult patril bohu Vepuauetovi, ochrancovi kultového mesta Lykonpolis (Vlčieho mesta), podobnému známemu bohu so šakalou/vlčou/psou tvárou Anubisovi, ktorý ho vystriedal v období Strednej ríše. Postupne tu od 12. storočia rástol, až opäť prevládol kult Usira. Vepuauet bol otvárač ciest, aj ciest do duatu (podsvetia, inej dimenzie). Anubis bol ochranca Horného Egypta a symbol faraónov, boh nekropolí a ako strážca prahu privádzal duše do súdnej siene a súdil ich pred Usirom.
Najznámejšími v Abydose sú chrám Setiho I. a megalitická stavba Osireon. V chráme Setiho I., ktorý dokončil jeho syn Ramesse II., bol nájdený vytesaný zoznam 76 kráľov (od 1. po 19. dynastiu). Niektoré mená panovníkov však chýbajú, z nejakých dôvodov boli vynechané alebo odstránené, história sa totiž (nielen dnes) falšovala a manipulovalo sa s ňou vždy podľa toho, kto bol momentálne pri moci. Reliéfy z obdobia Setiho I. patria k najkrajším úspechom egyptského sochárstva, ale niektoré sú poškodené vandalizmom fanatikov monoteistických (biblických) náboženstiev. Niektoré reliéfy nápadne pripomínajú moderné dopravné prostriedky (ponorku, lietadlo, helikoptéru). Odborníci to vysvetľujú náhodným efektom prekrytia mena v kartuši Setiho I. a Ramesseho II., veď 3300-ročné dopravné prostriedky sa nehodia do školskej egyptológie. Chrám ctí sedem božstiev (Amona, Eset, Ptaha, Hora, Ra, Setha a Usira), z ktorých každé má svoju kaplnku, ale Usir je obzvlášť poctený. Faraón Seti I., z 19. dynastie, chcel navrátiť vieru a slávu starých bohov a stabilizovať tak ríšu. Tento chrám má tvar písmena L. Vedie k nemu schodište, k vchodu zas pylón ústiaci do dvora, kde hala prechádza do ďalšieho dvora a za druhou halou je sedem kaplniek spomínaným bohom. Nedá sa tu nespomenúť Dorothy L. Eadyovú (16. 1. 1904 – 21. 4. 1981), známu ako Omm Sety, strážkyňu abydoského Setiho chrámu a kresličku ministerstva egyptských starožitností. Bola okrem iného aj spoluautorkou 10-zväzkového diela Vykopávky v Gíze od Selima Hassana a kol. z roku 1933, považovaného za najdôležitejšie dielo o vykopávkach v tejto oblasti. Od roku 1951 odišla do Abydosu, kde žila až do svojej smrti, a je tu aj pochovaná. Jej príbeh je fascinujúci v tom, že dokázala úspešne predpovedať a lokalizovať mnohé artefakty a stratené ruiny v piesku. Za dva roky podľa jej inštrukcií zrekonštruovali chrám Setiho I., z ktorého zostali len ruiny s 2 500 kusmi stavebného materiálu. Na prekvapenie presne lokalizovala miesto, kde mala byť chrámová záhrada, o ktorej nik z archeológov a egyptológov nemal ani tušenia. Po úraze hlavy v detstve sa u nej objavili vízie z minulého života. Rýchlo sa sama naučila hieroglyfy a neskôr politicky podporovala väčšiu nezávislosť Egypta od Británie. Mala obdivuhodné znalosti, tvrdila, že je inkarnovaná Isidina kňažka menom Bentreshyt z roku 1300 p. n. l., ktorá žila v Abydose v tomto chráme. Informácie neskôr získavala aj channelingom od entity, ktorá sa jej predstavila ako Hor-Ra. V tranze si zapisovala informácie demotickým písmom, ktoré sa vyvinulo z hieratického písma, aj keď v bežnom živote ho vôbec nepoznala. Channeling je spirituálna metóda kontaktovania s inou realitou, s vlastným vedomím. Omm Sety tvrdila, že Setiho chrám slúžil aj ako hviezdna brána. Podľa vedca Carla Sagana výrazne prispela k egyptológii, či už je jej viera v reinkarnáciu skutočnosťou alebo iba fantáziou.
AUTOR: Vladimír Líška
