Zvieratá spolu komunikujú rôznymi spôsobmi: zvukovými prejavmi, vizuálnymi signálmi a cicavce aj výrazmi tváre. Neustále si vymieňajú signály, nielen optické a akustické, ale aj chemické, hmatové a dokonca elektrické (napr. sumec, raja, alebo paúhor). Mravce dokážu komunikovať pomocou rôznych feromónov a cicavce si značkujú svoje teritórium. Všetci dobre poznáme príjemný zvuk mačacieho pradenia, vyjadrujúci spokojnosť a uvoľnenie. Mačkovité šelmy, aj levy a gepardy, však môžu priasť aj pri bolesti alebo slabosti, pretože tento zvuk má liečivé účinky na ich regeneráciu tkaniva a kostí. Začína sa už v prvých dňoch ich života, s intenzitou 25 – 30 Hz. Mačky vydávajú širokú škálu ostrých a hlbokých zvukov, spomína sa 16 zvukov, napr. mňaukanie, syčanie, vrčanie, kvílenie, prskanie, vrešťanie a podobne, ktoré sa menia podľa výšky, dĺžky trvania a intenzity. Mačky výrazne komunikujú aj svojím telom, najmä postavením chvosta. Tiger dokáže paralyzovať svoju obeť revom a vrčaním s frekvenciou 18 Hz. Naše uši zachytávajú zvukový rozsah od 20 do 20 000 Hz, v starobe sa hranica znižuje na 10 000 Hz, ale deti vnímajú vysoký zvuk s frekvenciou až 6 kHz. Zvuk s frekvenciou 6 kHz vydáva motýľ lišaj smrtihlav, aby sa dostal do včelieho úľa, čím napodobňuje včeliu kráľovnú. Včely sa dorozumievajú pohybom a bzučaním. Keď sa včela pohybuje kolmo hore a 30 stupňov doľava, znamená to, že potrava sa nachádza smerom k slnku s 30-stupňovým odklonom vľavo. Ľudské ucho vníma hlasový prejav tetrova hlucháňa na vzdialenosť 200 m, ale tvory, ktoré vnímajú infrazvuk, však tetrova zachytia až na vzdialenosť jedného kilometra. Naše uši nevnímajú ultrazvuk, ale mnoho živočíšnych druhov ním komunikuje. (Ultrazvuk je zvuk s frekvenciou nad 20 000 Hz, infrazvuk má vlnové pásmo pod 16 Hz.) Psy a mačky dokážu ultrazvuk registrovať. Aj myši sa dorozumievajú ultrazvukom, ktorý dokážu dravce zachytiť. Psy vyjadrujú zvuky v rôznych odtieňoch, hlboké tóny znamenajú dominanciu, vysoké sú prejavom strachu a neistoty. Uvádza sa, že pes je v oblasti komunikácie na úrovni dvojročného dieťaťa, aj preto si deti a psy často tak dobre rozumejú a pes si často nechá od dieťaťa robiť rôzne huncútstva.
Delfíny majú o 40 % väčší mozog ako ľudia. Nespia, stále sa pohybujú, odpočívajú tak, že na niekoľko sekúnd vypnú polovicu mozgu a prepnú na druhú. Rainer Holbe v knihe Záhadné síly zvířat a rostlin tvrdí, že delfíny vedia pol dňa dopredu, čo sa stane. Na základe dlhoročného výskumu biológa prof. Ulricha J. Heinza delfíny poznajú súčasnú štruktúru svojho okolia, rozanalyzujú ju a vyhodnotia na nasledujúcich 12 hodín, čím dokážu presne vystihnúť udalosti bezprostrednej budúcnosti. Podľa Heinza je to vlastnosť, ktorá delfína jednoznačne povyšuje nad človeka. Delfíny vytvárajú ultrazvukové signály v nosových kanáloch a vo vzduchových vačkoch. Tieto zvukové vlny sú sústredené do úzkeho lúča v tukovej dutine. Lúč je nasmerovaný na daný cieľ a ozvena zvukovej vlny je zachytená vnútorným uchom v dolnej časti čeľuste. Vo vode sa ultrazvuk šíri rýchlejšie a delfíny ho využívajú aj na omráčenie alebo usmrtenie koristi.
Netopierom slúži ultrazvuk na priestorovú orientáciu a lovenie koristi. Keď netopier objaví korisť, zvýši počet signálov až na 200 za sekundu, v trvaní jednej milisekundy, kým pri lete je to 5 signálov v trvaní 15 milisekúnd. Nočné motýle registrujú ultrazvukové prejavy svojho predátora netopiera a rýchlo zmenia spôsob letu a unikajú do bezpečia. Zaujímavé je, že rôzne druhy netopierov majú rôzny spodný a horný prah vnímania. Kým napríklad netopier škvrnitý má spodný prah 9 kHz a vrchný 15 kHz, netopier severoamerický má spodný prah 38 kHz a vrchný prah 110 kHz.
Slony používajú množstvo gest a nízkofrekvenčných zvukov, ktoré počujú na veľké vzdialenosti. Infrazvuk počujú až do vzdialenosti od 4 do 10 km v závislosti od atmosférických podmienok. Vydávajú krátke signály s frekvenciami 14 – 24 Hz v trvaní 5 – 10 sekúnd počas 10 minút. Infrazvukom komunikujú aj nosorožce, hrochy, ale aj krokodíly. Žirafy sa dorozumievajú pomocou nízkofrekvenčných zvukov, ktoré ich predátory nedokážu zachytiť. Slony sú citlivé na vibrácie a ďalším spôsobom ich vzájomnej komunikácie je dupot. Podľa knihy Karla P. Shukera Skryté síly živočichů ho dokážu zachytiť až na vzdialenosť 50 km.
Kôň je veľmi plaché, nedôverčivé a citlivé zviera. Ľudia, ktorí s nimi pracujú, vedia, že ich gestá musia byť pomalé a pokojné, koňa treba neustále upokojovať. Jemný tón hlasu ich upokojuje a dodáva im sebadôveru. Krik a hluk ich desia až k panike. Aj strach má svoj pach, dobre to poznajú včelári. Keď dostanú strach, včely ich určite dopichajú, tvrdí Philippe de Wailly v knihe Hovory se zvířaty. Každý živý tvor má auru, biopole. U ľudí, ktorí majú radi zvieratá, má oranžovú farbu. Taký človek zvieratá automaticky priťahuje. Ľudský hlas počuje kôň na vzdialenosť 200 metrov, erdžanie iného koňa až na dva kilometre. Chovatelia koní poznajú veľa druhov konského erdžania, ktorým vyjadrujú radosť, priateľstvo, hnev, hrozbu, strach, nudu alebo hlad. Okrem toho k ďalším komunikačným prejavom koní patria fŕkanie, funenie alebo vzdychanie. Bol zistený aj výrazný vplyv hudby na ich správanie. Gréci a Rimania povzbudzovali žrebce k páreniu práve hudbou.
Aj hady sú veľmi citlivé na vibrácie, lebo čeľuste majú položené na zemi. Bornejská užovka vydáva zvuk podobný mačaciemu, čím narušuje echolokačný systém iných živočíchov, ktoré žijú v jaskynnej tme, a uloví ich. Echolokáciu používa aj guačaro jaskynný. Tento vták vydáva počas letu v tme zvuk s frekvenciou 7 000 Hz. Užovka borovicová zo Severnej Ameriky má schopnosť vydávať hlboké bučanie počuteľné na vzdialenosť 30 m. Vretenica útočná vydáva zvonivý zvuk, ktorý počuť do vzdialenosti 180 m.
AUTOR: Vladimír Líška
