O škodlivosti mikroplastov zatiaľ vieme pomerne málo. Podľa vedcov však môžu byť dôvodom na obavy. V ľudskom organizme boli nájdené v krvi aj v pľúcach. Produkcia plastov sa neustále dramaticky zvyšuje. V roku 2020 sa vyrobilo 367 miliónov ton plastov, pričom toto množstvo sa podľa prognóz do roku 2050 strojnásobí.
Mikroplasty sú výsledkom vývoja komerčných produktov a rozkladu väčších plastov. Pred niekoľkými rokmi, keď sa začalo hovoriť o mikroplastoch v črevách rýb a mäkkýšov, sa záujem vedcov zameral na zdravotnú neškodnosť konzumácie morských plodov. Množstvo mikroplastov v telách mäkkýšov a rýb bolo veľmi znepokojujúce. V roku 2017 belgickí vedci oznámili, že milovníkom morských plodov sa do tela dostane konzumáciou mušlí až 11 000 plastových čiastočiek ročne. Tím z Univerzity v Plymouthe v Spojenom kráľovstve sa rozhodol porovnať škodlivosť konzumácie mušlí v Škótsku s dýchaním vzduchu v bežnom dome. Ich záver bol jednoznačný: Ľudia prijmú viac mikroplastov vdychovaním alebo požitím drobných, neviditeľných plastových vlákien, ktoré sa vznášajú vo vzduchu okolo nich, ako pri konzumácii mušlí. Nebolo teda veľkým prekvapením, keď v roku 2022 vedci z Holandska a zo Spojeného kráľovstva oznámili, že našli drobné plastové častice v pľúcach pacientov a v krvi anonymných darcov.
Určiť však, do akej miery škodia, je oveľa ťažšie. Plasty sú vyrobené z komplexnej kombinácie chemikálií vrátane prísad, ktoré im dodávajú pevnosť a pružnosť. Chemické prísady môžu byť toxické. „Analýza z roku 2021 identifikovala viac ako 10 000 jedinečných chemikálií používaných v plastoch, z ktorých viac ako 2 400 vyvoláva potenciálne obavy,“ uviedol Scott Coffin, vedecký pracovník Kalifornskej štátnej rady pre kontrolu vodných zdrojov. Mnohé z nich nie sú „adekvátne regulované“, uvádza sa až 901 chemikálií, ktoré nie sú v niektorých jurisdikciách schválené na použitie pri balení potravín. Nedávna štúdia skúmala účinky mikroplastov na laboratórne myší. Mikroplasty sa myšiam hromadili v pečeni, obličkách a črevách a zvyšovali hladiny molekúl oxidačného stresu v pečeni, ako aj hladinu molekuly, ktorá môže byť toxická pre mozog. Ukázalo sa, že mikročastice vrátane mikroplastov prechádzajú z čriev do krvi a potenciálne do iných orgánov. Časom môžu spôsobiť podráždenie, ktoré vedie ku kaskádovému rozsahu symptómov od zápalu cez infekciu až po rakovinu. Alebo môžu iba zostať na mieste a nerobiť nič. Mikroplasty identifikované v pľúcach boli vyrobené z látok, o ktorých je známe, že sú toxické pre ľudí a spôsobujú podráždenie pľúc, závraty, bolesti hlavy, astmu a rakovinu, uviedla pre National Geographic Kari Nadeau, lekárka a riaditeľka výskumu alergie a astmy na Stanfordskej univerzite.
AUTOR: Anna Holubová
