Prečo má Rusko žoldniersku armádu? Pretože je to štát, ktorý má zhruba miliónovú armádu, možno po tých mobilizáciách ešte o čosi viac. Na čo je teda takáto armáda dobrá? Treba sa pozrieť na modernejšiu históriu. Predtým sa to najviac prejavovalo v námorníctve, kde rôzni podnikatelia vypravovali na svoj účet vyzbrojené lode, ktoré napádali nepriateľské loďstvo, lúpili, teda predovšetkým majetok z obchodných lodí, tým vojnovým sa, samozrejme, vyhýbali. Hovorilo sa im kaperi, čo je od čias stredoveku zaznamenané niekde na Balte a pri lodiach typu koga. Neskôr sa to modernizovalo na rôznych korzárov a podobne, ktorí bojovali ešte v 19. storočí. Takže v podstate sa dá povedať, že to bol vojnový biznis zameraný na to, že niekto investoval, kúpil loď, najal posádku, loď vyzbrojil, poslal do boja s tým rizikom, že ju môže nepriateľ polapiť a posádku zabiť alebo aspoň zajať.
Vsúčasnej podobe však dochádza k porušovaniu zákonov, pretože mnoho štátov má zákaz vytvárania súkromných ozbrojených formácií, ich cvičenie a vyzbrojovanie. V prvom rade to začali porušovať Briti, Američania, potom sa to od nich naučili Rusi. A dnes je to objektívna realita. Môžeme rovnako hovoriť o Ukrajincoch alebo azovcoch a tieto viac či menej legálne či nelegálne ozbrojené formácie platené súkromnými podnikateľmi a tvorené dobrovoľníkmi, v Rusku im priamo hovoria kontraktori, slúžia predovšetkým na to, aby sa používali tam, kde sa z nejakých dôvodov, väčšinou politických alebo zákonných, nedá použiť konkrétna štátna armáda. Irak, Afganistan, Sýria, Líbya, Mali atď. – tu sa tieto formácie objavujú. Čo sa týka Prigožina, ten je iba finančný manažér wagnerovcov. Zakladateľom wagnerovcov je bývalý podplukovník GRU Dmitrij Valerievič Utkin, ktorý má prezývku Richard Wagner, pretože je pravdepodobne milovníkom tohto nemeckého skladateľa. A tento nemecký skladateľ, zhodou okolností, bol zase obľúbencom Adolfa Hitlera. A došlo to tak ďaleko, že rodina Wagnerovcov podporovala Hitlerov rast k moci. Sú známe snímky pani Wagnerovej, ktorá bola veľkou obdivovateľkou Hitlera na rôznych spoločenských akciách, kde sa stretávala s vtedajším nemeckým vodcom. Utkin si tak našiel svoju prezývku a podľa nej bola pomenovaná ním vytvorená ozbrojená formácia. Tá mala pred rokmi iba 250 ozbrojencov. Neskôr došlo k priebežnému nárastu, keď bol na prelome rokov 2022 a 2023 odhadovaný počet bojovníkov až na 50-tisíc. To je pomerne veľká armáda, keď si zoberieme, že napríklad armáda Českej republiky aj s civilnými zamestnancami má vyše 30-tisíc vojakov, z toho je iba 6-tisíc bojaschopných. Na ruské pomery to nie je také veľké, pretože súčasná ruská armáda, keď vezmeme za základ pozemné sily, má 600- až 700-tisíc vojakov.
Zásadným krokom bolo spojenie Prigožina a Utkina alias Wagnera, pretože Prigožin je veľmi dobrý finančný manažér a zrejme on poskytol peniaze na to, aby došlo k veľkému rozvoju tejto ozbrojenej formácie, a výdatne z toho ťaží. Môžeme si pripomenúť, že wagnerovci bojovali v asi desiatich afrických krajinách. V Sýrii má Prigožin napríklad zmluvu na obdobie pôsobenia wagnerovcov, dostáva 25 % z finančného výsledku tamojších ropných vrtov. Ako sa „pakuje“ niekde v Stredoafrickej republike na diamantoch, o tom môžeme iba uvažovať. Prigožin vo svojich dvadsiatich rokoch skončil na 12 rokov vo väzení a z toho si odsedel deväť rokov za organizovaný zločin. Odsúdili ho v roku 1981 a od 90. rokov sa venuje podnikaniu, predovšetkým v oblasti stravovania. Založil cateringovú spoločnosť, ktorá zásobovala školy v Petrohrade potravinami, neskôr väčšinou hotovými jedlami. Skončilo sa to tým, že rodičia a žiaci sa sťažovali na mizernú kvalitu. Prigožin sa presunul do Moskvy, kde jeho firma zásobuje asi 90 % moskovských škôl. Hovorí sa mu Putinov kuchár, ale možno ani sám nevie variť. Došlo k tomu tak, že vlastnil reštauračnú loď v Petrohrade, kam sa chodieval Putin stravovať ako námestník primátora Petrohradu. Keď Putin „vyrástol“ na prezidenta, Prigožin ho niekoľkokrát ako čašník obsluhoval v tých najlepších reštauráciách. Pod Putina v Petrohrade spadala napríklad oblasť hazardných hier. A tá spolupráca pokračovala zrejme, zdôrazňujem zrejme, vďaka spojeniu s Putinom a ďalšími ľuďmi, nemusí to byť iba Putin, dokonca to nemusí byť až tak výrazne Putin. Prigožin dostal na rôzne stravovacie záležitosti zákazky počas rokov 2013 až 2017 vo výške v prepočte 3,1 miliardy dolárov. Okrem škôl zabezpečuje hotovými jedlami značnú časť ruskej armády. Má zmluvy na zaisťovanie ubytovania, kúrenie v rôznych kasárňach a základniach a podobne. Spolupracuje s tajnými službami a jeho súkromný majetok je odhadovaný na miliardu dolárov, čo je veľmi podhodnotené, keď uvážime rôzne kšefty, predovšetkým v Afrike, takže možno to bude niekoľkonásobne viac.
Wagnerovci používali časť základne GRU, používali ruskú vojenskú techniku, prepravovali ruské letectvo, dostávali aj ťažké zbrane, ktorých býva v týchto žoldnierskych armádach pomerne málo. Tam väčšinou ide o pechotné zbrane, sem-tam nejaké mínomety, rakety, pancierovky, ľahké vrtuľníky, v tých najlepších nejaké piestové nebo turbovrtuľové bojové lietadlo atď. Nebýva pravidlom, že by mali tanky, delostrelectvo a raketomety ako v prípade wagnerovcov, ktorých je odhadom 50-tisíc. Tam prebiehal nábor a je zaujímavé, že ten nábor prebieha dodnes. Pokiaľ s Prigožinom odišlo odhadom 20-tisíc ozbrojencov plus nejaké jednotky, tak by sa dokonca dalo povedať, že polovica tých vojakov niekam zmizla. Aj v prípade, že by sme vychádzali z toho, že mali veľké straty, aj tak sa ten útvar neustále dopĺňa a možno predpokladať, že nejakých 20-tisíc týchto ozbrojencov je stále v Rusku a možno dokonca bojujú na fronte. Aj to by vysvetľovalo, prečo pri tomto puči nedošlo k prelomeniu frontu zo strany Ukrajincov, ktorí by to určite s chuťou využili.
Vzťahy medzi riadnou armádou a wagnerovcami už dlhý čas neboli dobré. Prigožin si sťažoval na zlé zásobovanie muníciou a ďalším materiálom. To je fakt a to ho ako podnikateľa, samozrejme, poškodzovalo. Navyše nefungovala koordinácia medzi Prigožinovými žoldniermi a ruskou armádou. Je otázne, či problematika logistiky bola daná neschopnosťou zo strany ruského vedenia alebo nejakým nepriateľstvom a celé to bolo zámerné. To sa nám aktuálne ťažko podarí rozlúsknuť. Zrejme sa to dozvieme neskôr, no musíme si všimnúť jedno: ruská armáda síce bojuje statočne, ale výrazne tam neklapú niektoré logistické záležitosti, zásobovanie atď. Evidentne sa tam v niektorých prípadoch používa zlá stratégia, zlá taktika, zlé spracovanie informácií. Prigožin má pravdu, keď poukazuje na túto neschopnosť.
Minister Šojgu je vo vysokej bezpečnostnej politike 22 rokov. A keď sa pozrieme na tie začiatky, keď sa zistilo, že sú rozkradnuté celé sklady, že je zlý výcvik, technika v mizernom stave, tak nám napadne, či tam vtedy Šojgu nebol skôr ako civilný minister oblečený do uniformy a politický nominant a v armáde mal, s prepáčením, bordel. Takže z tohto hľadiska sa obávam, že Prigožin má pravdu, že sa tam dostávali do funkcií neschopní dôstojníci, ktorí boli postrkovaní iba rodinnými klanmi a podobne. A vzhľadom na veľkosť Ruska to je, samozrejme, možné, že ten neporiadok mohol byť, nerobme si ilúzie, Rusko je krajina s bujnou korupciou a rôznymi nepeknými vzťahmi, z nich niektoré ešte pamätajú Gorbačova, hoci od Ukrajiny má ďaleko. Ukrajina, to je skôr korupčná Afrika, ale ani v Rusku nie je zďaleka všetko v poriadku. A nemožno si robiť ilúzie, že Putin môže na všetko dohliadnuť, všetko zvládnuť a hlavne je evidentné, že Putin nie je žiadny autokrat a diktátor, ktorý si môže robiť, čo chce, čo opakujem dlhý čas na rozdiel od všelijakých chytrákov, mediálnych tárajov, ktorí z neho robia diktátora väčšieho než bol Hitler a Stalin dohromady.
AUTOR: Martin Koller
