Dávno predtým, než sa ekonómia začala vyučovať na univerzitách ako samostatný predmet, naučili sa naši predkovia, ktorí nekočovali, ale žili usadlo po mnohé generácie, obhospodarovať pôdu, lesy a vodné zdroje udržateľným spôsobom. Po prívlastku udržateľný siahli pred vyše polstoročím zakladatelia Rímskeho klubu pri hľadaní spôsobov, ako by sa dali dôrazne tlmiť prirodzené túžby obyvateľstva planéty po zvyšovaní životnej úrovne. Netrvalo dlho a prišli s nápadom zasievať ľuďom do podvedomia pocit viny, že snahou o hospodársky rast nivočia matku zem. Ako sa dnes ukazuje, predložené východisko, zhutnené sloganom Rásť, ale udržateľným spôsobom, bolo len predstupňom konečného riešenia. Tým je zvrátenie hospodárskeho rastu do nerastu.
Rozvoj, ale bez rastu
Deklarovaným predpokladom prijatia tohto nového konceptu je, že ľudský rozvoj je možný i bez hospodárskeho rastu. Do podávania vysvetlení šitých na mieru predovšetkým obyvateľstvu hospodársky najvyspelejších krajín sveta sa pustili vybrané sociálno-inžinierske pracoviská, vzdelávacia sústava, umelecký priemysel a masmédiá na úrovni národných štátov, Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Organizácie spojených národov, ako i mimovládnych organizácií zameraných hlavne na mladú generáciu. Na všetkých týchto rovinách sa vedie prevýchovná kampaň za želateľné vnímanie nerastu (nie rastu) ako sociálne udržateľnej a spravodlivej redukcie (prípadne stabilizácie) materiálnych a energetických prietokov spoločnosťou. Na uchlácholenie obáv z riadeného zatláčania väčšinovej spoločnosti do subexistenčnej núdze sa jej predkladá útecha, že proces nerastu povedie k ekonomike ustáleného a všeobecne prijateľného stavu.
Politickému marketingu robí vážne starosti, ako prekladať anglické pomenovanie pre otočenie hospodárskeho rastu na nerast. Pojem degrowth vychádza z francúzskeho výrazu décroissance a neznamená iba znižovanie rastu, ale tiež opustenie koncepcie rastu pre rast. Oba významy tohto neologizmu sú obsiahnuté v románskych jazykoch: v taliančine decrescita, v španielčine decrecimiento a v katalánčine decreixemene.
Preklad do germánskych jazykov je problematickejší. Anglický výraz degrowth nevystihuje úplne oba rozmery francúzskeho décroissance (zníženie i opustenia rastu), zato mu pridáva konotáciu spoločenského hnutia. Ťažkosti máme i s prekladom do slovenčiny. Pojem nerast vyjadruje absenciu rastu vrátane ustáleného stavu a stagnácie, no nie vyslovene jeho znižovanie či opustenie. Nadnárodné korporátne politické inžinierstvo sa pohráva s takýmito významovými odtienkami v záujme cieleného okresávania výrazových prostriedkov na novodobý orwellovský newspeak, t. j. na také pojmy, čo práve frčia v skratkovitej komunikácii na sociálnych sieťach.
Významové vydelenie pojmu nerast od udržateľného rastu bolo predstavené verejnosti pomerne nedávno, pred pätnástimi rokmi na prvej konferencii o neraste v Paríži. Organizovalo ju hnutie Research & Degrowth. Na svojej webovej stránke https://degrowth.org sa charakterizuje ako akademické združenie, ktoré sa venuje výskumu, školeniam, šíreniu poznatkov a organizovaniu podujatí venovaných problematike nie rastu, t. j. nerastu. Hoci sa profiluje ako združenie, ktoré má iba „okolo 15 aktívnych členov“ a neformálnu sieť členov vo vyše štyridsiatich krajinách, stoja za ním sponzori z najvyšších hospodárskych kruhov západného sveta.
Treba si totiž neustále pripomínať, s čím tu máme dočinenia. Konkrétne s riadenou prestavbou svetovej ekonomiky – minimálne jej transatlantického okruhu – do podoby, ktorá zachádza ešte ďalej než dosiaľ forsírovaný dirigistický projekt Európskej únie zvaný Európska zelená dohoda. Tá si totiž dala za úlohu – citujem úradný slovenský text – „hospodársky rast, ktorý nebude závisieť od využívania zdrojov“. Kľúčovým slovom je tu rast. Dohoda bola predstavená 11. decembra 2019 a všimnime si, ako svižne sa inokedy ťažkopádna eurokracia prispôsobila po vypuknutí covidovej pandemickej hystérie novým trendom. Plní očakávania nadnárodných tvorcov peňazí, ktorí otvorene rozvracajú hospodárske a spoločenské usporiadanie sveta, aby ovládli bez výnimky všetky zdroje, „optimalizovali“ početné stavy všetkých živočíšnych druhov (vrátane ľudských) a spravovali planétu ako svoju rajskú záhradu.
Prieskumy verejnej mienky – tie skutočné a neurčené pre masmédiá – im totiž vysielajú varovné signály, že spodina, akou je v ich pohrdlivom ponímaní väčšina populácie, sa prebúdza a bájkam o zelenom udržateľnom hospodárskom rozvoji prestáva veriť. Plebs cíti v kostiach, že prísne vymáhané zúženie využívania energetických zdrojov iba na tie, ktoré sú kategorizované ako obnoviteľné, uvrhne hospodárske pomery väčšiny Európanov na úroveň predindustriálnej éry.
Prepíše Brusel Európsku zelenú dohodu?
O tom, že mocenské špičky západného sveta nahrádzajú program udržateľného hospodárskeho rastu, vyplývajúceho z Európskej zelenej dohody (European Green Deal), čímsi bezohľadnejším a deštruktívnejším, svedčí podujatie, ktoré bolo mediálne zatienené vojnou na Ukrajine. V dňoch 15. až 17. mája sa konala v Bruseli veľká konferencia, ktorú oficiálne zorganizovalo spomínané združenie Research & Degrowth.
AUTOR: Patrik Sloboda
