Ukrajina je dnes predmetom mnohých diskusií, hodnotení, analytických prístupov. Zisťujeme, že samotný konflikt na Ukrajine nie je len otázkou konfrontácie medzi Ukrajinou, NATO a Ruskom, ale má mnohovrstevné dimenzie tohto konfliktu, od otázky sociálnych dôsledkov, financovania, dozbrojovania, budúcej financializácie pokladu Ukrajiny, to znamená černozeme, i ďalších aspektov.
Samotný ukrajinský konflikt, ktorý už prebieha vyše roka, znamená obrovskú enormnú záťaž pre všetky zúčastnené strany. Sú to desiatky miliárd, ktoré poskytla Európska únia jednak vo forme zbraní, jednak vo forme finančnej pomoci. Je známe, že pokiaľ by nebola finančná pomoc zo strany Európskej únie a Spojených štátov, nebolo by možné ani vyplácať vojakov ukrajinskej armády.
V rámci diskusie o ofenzíve či neofenzíve Ukrajiny vzhľadom na súčasný vojenský stav sa vedú debaty, či sa ofenzíva už začala, či to boli len prieskumné operácie, prieskum bojom, alebo to bolo už niečo, čo sa ukázalo ako neúspešné, a na vilniuskom samite, ktorý sa konal 11. a 12. júla, sa už len konštatovalo, že Ukrajina neuspela v samotnej ofenzíve. Jedným z hlavných línií do budúcnosti vo vzťahu k Ukrajine bude pravdepodobne internacionalizácia konfliktu, už nielen formou dodávok zbraní, ale pravdepodobne aj priamym zúčastnením vojsk vybraných krajín, samozrejme, napríklad pod heslom mierových misií. V súčasnosti vidíme zintenzívnenie príprav na poľskej a litovskej strane, kde stretnutie poľských a litovských predstaviteľov spolu s ukrajinskými predstaviteľmi viedlo k vytvoreniu predstavy o budúcom príchode jednotiek z Poľska a Litvy na ukrajinské územie a vytvoreniu niečoho, čo by sme mohli nazvať misijné obsadenie západnej časti Ukrajiny ako Ľvov, Ivanofrankivská oblasť atď. Otvorene sa hovorí o tom, že musí byť vytvorený a už je vytvorený expedičný zbor, ktorý by túto operáciu uskutočnil, pričom gro tohto expedičného zboru predstavujú vojenské formácie Poľskej republiky s tým, že vojaci z Litvy budú len doplnkovým fenoménom. A takisto samotný Prigožinov puč, ktorý sa takto nazýva v niektorých kruhoch, viedol k tomu, že došlo k výraznému presunu wagnerovských bojovníkov na územie Bieloruska, čo vyvolalo na druhej strane v oblasti Poľska a pobaltských krajín veľmi aktívne reagovanie na túto situáciu. Vojenská operácia by sa dotkla už nielen Ruska, ale aj Bieloruska a zároveň by predstavovala aj výrazné zatlačenie ruských síl do východiskových pozícií. Na druhej strane sa samotná vojenská konfrontácia podobá scenáru, ktorý minulý rok v lete prezentovali americkí odborníci: Zhruba 20-tisíc špeciálne vycvičených poľských vojenských jednotiek zaútočí na Bielorusko a na Kaliningrad, potom dôjde k výraznému vojenskému stretu, ktorý vyústi do konfrontácie s ruskou armádou a následného zatlačenia poľských jednotiek hlboko na poľské územie. Ak si spomínate na tento scenár, ktorý bol prezentovaný aj v médiách, začína sa mnoho východiskových aspektov veľmi podobať tejto skutočnosti. Otázka obsadenia západnej Ukrajiny poľskou armádou bude svojím spôsobom výhodná pre Rusko, pretože potom sa Poliaci porátajú s banderovcami, lebo nezabudli na obrovský vojenský masaker v rokoch 1943 a 1944. V tomto prípade by to dokonca možno Rusko privítalo, pretože by došlo k niečomu, čo by ich nenútilo denacifikovať západnú časť Ukrajiny, keďže samotnú denacifikáciu by uskutočnili poľské vojenské oddiely. Ak hovoríme o niektorých titulkoch v poľských médiách, ktoré konštatujú, že tankové a obrnené jednotky sú pripravené a už zahrievajú motory pre budúci vpád na Ukrajinu, možno konštatovať, že pravdepodobne kľúčovým časovým prelomom bude vilniuský samit. Na vilniuskom samite môže dôjsť k vytvoreniu niekoľkých skupín, smerov ďalšieho vývoja. Prvá skupina, liga ochotných, po neúspešnom ukončení ukrajinskej ofenzívy nasadí svoje vybrané jednotky na ukrajinskom fronte. Táto skupina krajín by potom poslala svoje priame pozemné vojenské jednotky do tohto konfliktu. Iný scenár, ktorý sme videli a bol prezentovaný, tak zo strany NATO, aj zo strany Ruska, je použitie stíhačiek F-16 tak, že obidve strany vedia, že vlastne na ukrajinských letiskách nie je možné servisovať tieto stíhačky. Musia byť teda servisované na území Poľska, Slovenska s tým, že odtiaľ preletia na ukrajinské letiská, tam sa zdržia niekoľko desiatok minút a následne na to sa zapoja do bojových operácií s tým, že po uskutočnení bojových misií sa budú vracať znova na územie západných krajín. Na to bola známa ruská odpoveď, formulovaná jednak prezidentom Putinom a jednak bývalým prezidentom Medvedevom, že v tomto prípade letiská na území ligy ochotných sa stávajú oprávnenými terčmi pre údery ďalekonosných rakiet ruskej proveniencie. Ale takisto môžeme mať aj iný pohľad.
Dnes je zrejmé, že Ukrajina bez obrovského toku financií zo Západu nie je schopná ich obstarať. Zároveň sa dozvedáme, že v decembri 2022 prebehol proces známeho stretnutia krajín o takzvanej udržateľnej diverzite prírodného prostredia, ktorý má vyústiť do procesu takzvanej financializácie prírodného prostredia. Všetko to, čo bolo doteraz verejnými statkami, ako sú pôda, vzduch, voda, lesy a podobne, má byť predmetom financializácie, má byť ocenené, má sa s nimi obchodovať na kapitálových trhoch, má sa stanoviť cena týchto prírodných produktov na základe toho, ako sa bude vyvíjať prehľad kapitálových trhov. Predstavte si napríklad ukrajinskú černozem, ktorá na základe tohto systému financializácie bude oceňovaná na medzinárodných kapitálových trhoch. Zmluvy, ktoré uzavrel prezident Zelenskyj so známym investičným fondom Black Rock, budú znamenať obrovské možnosti obchodovania s ukrajinskou černozemou. A nielen obchodovania v zmysle získania územia či ovládania územia, ale aj v zmysle odvezenia černozeme na iné územie. Niektorým starším pamätníkom by to pripomínalo kroky nacistického Nemecka v časoch 2. svetovej vojny, kde okrem pracovníkov, ktorí boli odvážaní na totálne nasadenie do Nemeckej ríše, bola odvážaná aj ukrajinská černozem. Ako keby sa znova história vrátila v oblúku a znova sa začala diskusia o ukrajinskej černozemi. Ale pravdepodobne to bude mať obrovský dosah aj v oblasti vody. Predpokladá sa totiž, predovšetkým v prvej fáze, takzvaná financializácia vody. Ak vezmeme do úvahy, že po výbuchu na Kachovskej priehrade vzniká riziko obrovského nedostatku vody pre minimálne dva milióny obyvateľov Ukrajiny, možno konštatovať, že v takom prípade cena vody stanovená na kapitálových trhoch a na burzách, podobne ako cena elektriny, nebude určovaná výrobnými nákladmi, ale priamo operáciou ponuky a dopytu na medzinárodných kapitálových trhoch. V takomto prípade sa môžeme dočkať podobnej situácie, aká bola v energetike, kde výroba 1 kWh stála 60 centov, ale na kapitálových trhoch a na burzách v Lipsku a Drážďanoch sa predávala za sedem, osem i desať eur. Je zrejmé, že celkový rozsah dosahov, ktoré bude mať financializácia prírodného bohatstva na Ukrajine, bude obrovským zdrojom bohatstva pre tých, ktorí budú schopní toto bohatstvo obhospodarovať a získať. Samotný konflikt na Ukrajine prináša obrovské zisky nielen zbrojárskym firmám, ktoré vyrábajú zbrojné zariadenia používané obidvoma stranami na vojenskom konflikte, ale do budúcnosti budú znamenať obrovské dlhodobé zisky práve cez proces financializácie, ktorý bol schválený ako agenda COP 15 minulý rok v decembri. To, čo bolo doteraz takzvane bez ceny, bolo to predmetom verejného vlastníctva, verejného blaha a mohli ste to užívať, pretože išlo o prírodu, sa podľa týchto predstáv má stať predmetom obchodovania, tvrdej komercializácie, ocenenia, efektívneho využívania atď. Dokonca aj predstava o tom, že vlastná financializácia prírodného bohatstva povedie k zlepšeniu hospodárenia s prírodným bohatstvom, môže byť v prípade Ukrajiny ukázaná ako opačný proces.
AUTOR: Peter Staněk
